Recenzovať rozhodovanie iných ľudí, zvlášť zložitejších osobností je ošemetná záležitosť. Politika je však verejný priestor, kde fungujú nejaké zásady, s ktorými je možné konfrontovať čisté „subjektívno“. Ešte aj keď platí, že štandardy sa na slovenskej scéne tak scvrkli, že k takmer každému úletu – trebárs dezercii z klubu i strany – sa dajú primaľovať vznešené pohnútky.
Napríklad, že zmysluplnejšiu robotu (než trápiť sa v koalícii) má Miroslav Kollár ako starosta Hlohovca nad hlavu – v sobotu a nedeľu zase testuje! – a nechce byť „spolupáchateľom“. Konkrétne totálne nezvládnutého manažmentu covidu, pričom nemá žalúdok znášať „nereflexiu“, keď voči ministrovi zdravotníctva sa nevyvodzuje politická zodpovednosť. A mala by sa aj voči premiérovi. A ešte čosi, lenže dohrmady je to málo na obhajobu politickej i etickej legitimity kroku.