Alkoholici tomu hovoria jasná chvíľka. Okamih, keď čosi inštinktívne, no ťažko uchopiteľné na okamih vystúpi z tieňov a hmiel informačného šumu a zjaví sa v krištáľovej čistote. Napríklad o predsedovi vlády vieme, že nemá čo byť predsedom vlády, ale nešlo to presne sformulovať.
Má jasný mandát od občanov, nie je extrémista a jeho strana nemá problém nadväzovať politické spojenectvá s ostatnými stranami. Iste, je to patologický luhár a podvodník bez vkusu a zábran, ale na nič z toho nemá monopol. Tak čo ho diskvalifikuje?
Počas uplynulého týždňa sa objavilo niekoľko udalostí, ktoré nám to pomáhajú pochopiť.
Najprv Miroslav Kollár pri odchode z koalície akcentoval, že je to skôr osobný ako politický krok. Potom premiér kadekoho poobviňoval, že za neochotou pokútne očkovať Sputnikom je ľahkovážnosť k ľudským životom a napokon nebol schopný zakondolovať príbuzným poslanca, ktorého si zjavne vážil, bez kopania do politického súpera.
Veru, problém je osobný – premiér sa diskvalifikuje ako človek.
