Autor je štátny tajomník na MZVaEZ za stranu SaS
Priateľské susedské vzťahy sú na nezaplatenie. Priatelia totiž vedia nastaviť zrkadlo, ale aj ponúknuť pomocnú ruku v zložitých časoch. A hoci sa sem-tam nezhodnú, hľadajú radšej to, čo ich spája.
V polovici februára sme si pripomenuli deň, keď pred tridsiatimi rokmi "otcovia zakladatelia" – československý prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall – vo Visegráde na severe Maďarska prijímali deklaráciu o budúcej spolupráci.
Svojím podpisom sa prihlásili aj k týmto slovám: "...predpokladom vytvorenia vzájomne výhodnej spolupráce s vyspelými európskymi krajinami a integračnými zoskupeniami je dôsledné uplatňovanie ideálov občianskej spoločnosti. Vychádzajúc z najdôležitejšieho prvku európskeho dedičstva – z univerzálnych ľudských hodnôt a opierajúc sa o vlastnú národnú identitu, treba vytvoriť ľudské spoločenstvo vzájomne harmonicky spolupracujúce, tolerantné k jednotlivcom, rodinným, miestnym, regionálnym a národnostným komunitám, ktoré nie je zaťažené nenávisťou, nacionalizmom, xenofóbiou a spormi so susedmi."
Po troch dekádach od položenia základného kameňa Visegrádskej skupiny ako jedinečnej regionálnej platformy nie je na škodu rozmeniť tento krátky úryvok z Visegrádskej deklarácie na drobné. A zamyslieť sa nad tým, či sme pripravení nasledovať tieto slová aj naďalej.
Škodí nám Visegrád? Tridsať rokov spolupráce je v slepej uličke Čítajte Funkčný pôdorys
Keď sa obzrieme späť, nepochybne najdôležitejšou métou bola demokratická a ekonomická transformácia, ako aj budúce členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Tento cieľ sme úspešne splnili, hoci rozdielnym tempom.
Áno, bolo to Slovensko, ktoré v tom čase zaostávalo, a boli to ostatné krajiny V4, ktoré mu najskôr kritickými postojmi k obdobiu "čiernej diery v Európe" nastavili spolu s mnohými ďalšími zrkadlo a neskôr pomohli stratu dohnať. Aj vďaka tomu sa po naplnení európskych a euroatlantických integračných snáh podarilo zachovať Visegrádsku štvorku (V4) ako jeden z najdôležitejších formátov našich vzťahov.
Okrem toho netreba zabúdať na to, že budovanie demokracie, rozvoj slobôd a prihlásenie sa k hodnotám zjednotenej Európy, nie sú samozrejmými ani nezvrátiteľnými procesmi. O ich zachovanie sa musíme ustavične usilovať, o čom nás bolestivo presvedčili dva totalitné režimy 20. storočia, ktoré sme spolu zažili a napokon aj porazili.
Aký je slovenský záujem vo Visegráde? Čítajte Fond je príkladom úspechu
V4 dodnes vytvára unikátny priestor na spoluprácu. Medzi úspechy možno zaradiť rozvoj občianskej spoločnosti, vzájomné spoznávanie kultúr, ale aj podporu výskumu či vzdelávania v réžii Medzinárodného vyšehradského fondu – dosiaľ jedinej "kamennej" inštitúcie V4, ktorá vznikla v roku 2000 z iniciatívy Slovenska a sídli v Bratislave.
Vďaka fondu sme už sprostredkovali tisícky štipendií pre študentov, lepšie sa spoznali a urobili nové hrubé čiary za časmi, keď sme boli ako národy rozhádané a v konflikte. Aj to svedčí o tom, že štyri rozdielne krajiny rôznej veľkosti, ekonomickej sily aj kultúry vedia dosahovať spoločné výsledky. V tom vidím obrovskú pridanú hodnotu V4.
Nezabúdajme ani na to, že dodnes vedieme pravidelný dialóg s krajinami Východného partnerstva a regiónu západného Balkánu a v EÚ patríme k najhlasnejším advokátom ich európskej budúcnosti. Vďaka našej historickej skúsenosti veľmi dobre rozumieme ich integračným snahám, výzvam aj hrozbám, ktorým čelia, a sme pripravení podeliť sa o skúsenosti.
