Takto umierajú demokracie.
Krajina, to sú totiž rituály. A naša viera, že tieto rituály fungujú. Sú to inštitúcie a pravidlá a správanie sa, pretože veríme, že takto sa správať má. Že takto je to správne. Že nás doma vychovali, aby sme boli slušnými ľuďmi a správali sa tak, ako sa správať patrí.
Nekradneme. Nie preto, že pri každom obchode stojí policajt s obuškom. Nekradneme preto, že ctíme zákony, ktoré hovoria, že kradnúť je zlé. Ctíme pravidlá, ktoré hovoria, že kradnúť je zlé. A vychovali nás tak, že kradnúť je zlé. Neberieme si, čo chceme – aj keď si to zobrať môžeme.
Rovnako ako nekradneme ani neklameme, nezavádzame, neútočíme, nevyrábame nepriateľov. Nie sme odpornými kreatúrami. A špeciálne takými nie sme, ak máme náhodou moc.
Kedysi sme totiž uzavreli spoločenskú dohodu: my sa čohosi vzdáme a za to čosi dostaneme. Prídeme o niektoré slobody, zaviažeme sa nejako konať a nejaké pravidlá ctiť a za to dostaneme bezpečnosť a zdravie. Bol to obchod.
Stačilo by obyčajné vychovanie
Demokracia nefunguje preto, že niekde vo vesmíre poletuje prírodný zákon, ktorý hovorí o jej univerzálnej platnosti. Demokracia nefunguje preto, že je nám vrodená, že je nevyhnutná, že veľký kozmos nám ju nanútil.
Demokracia je práca a funguje len a len vtedy, ak sme na nej ochotní pracovať. A ak veríme, že funguje a správame sa tak. Ak sa skrátka deje všetko napísané vyššie.
