Človek by aj prepadal panike, keď po rečiach o "dátovom pekle" (matematik Kollár) príde návrh od ministra práce, aby sme umožnili spoločnú modlitbu. Pripomína to vtip, kde povely z kabíny vystrieda strohý rozkaz letuškám: "A teraz opakujte po mne: Otče náš, ktorý si na nebesiach..."
Krajniak chce otvárať kostoly, SaS hovorí o absolútnej nezodpovednosti Čítajte Budeme dúfať, že v kabíne ešte ktosi stláča príslušné gombíky a my napriek hmle začneme klesať nadol zo stabilnej stovky úmrtí denne.
Milan Krajniak sa tvári ako pochybnosťami skúšaný skeptik - čo keď je niečo nad nami? - a prosí nás, aby sme otestovali silu spoločnej modlitby. Pričom pred nás pokladá jeden historický príklad – zázračné zastavenie moru v Trnave – a jeden súčasný – hlásenia z DSS a nemocníc, že duchovná služba lieči.
Lenže Milan Krajniak nie je prosebník, ktorý nás žiada, aby sme to skúsili. Je minister a vo svojom prosbopise sa veľmi konkrétne obracia na koaličného druha Richarda Sulíka – preto tie pomerne trápne a chybné zmienky, že náboženská sloboda je v ústave a návšteva kina nie a že spoločné modlenie je "iný žáner" ako nákup v záhradkárskych potrebách.
Túto paródiu na spor konzervatívcov a liberálov nech si riešia sami. Skúsme radšej k podstate, ktorou je údajný účinok spoločnej modlitby - myslí sa tu otvorenie kostolov - na zmenu pandemickej situácie.
