Článok pokračuje pod video reklamou
Existujú hranice vkusu a morálky. Rubicon, ktorý ak raz politik prekročí, stráca zábrany.
Od nedeľného statusu Igora Matoviča na výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej mnohí zvažovali, ako reagovať na takú závažnú stratu úsudku, ako je plošný útok na novinárov.
Zvažujeme prirovnanie k Robertovi Ficovi a Viktorovi Orbánovi, ktorí dlhodobo útočia na kritických novinárov a podsúvajú interpretáciu, že dobrí novinári sú vlastne propagandistami vlády. Tí ostatní sú opozícia, žoldnieri alebo nepriatelia.
Chce vraj, aby novinári odhaľovali korupciu, no zároveň mnohým paušálne pripisuje korupčné správanie, že píšu na objednávku.
Vyčíta novinárom spŕšku nenávisti, ktorú vraj na neho liali, lebo nechápe, že kritika vlády nie je otázka o sympatiách a nenávisti. Premiér nevie odpustiť médiám, že nepreberajú jeho interpretácie, nepodporujú jeho mánie a neútočia na toho, na koho na tlačovkách ukáže.
Dnes je jasné: Igor Matovič nechápe, že jeho status na výročie vraždy nebol príspevkom do diskusie o kvalite novinárstva. Napriek tomu, že nechápe a zjavne už ani nepochopí, nezávislí novinári budú pokračovať vo svojej práci.
Nevstupujú do vojen s premiérmi a politikmi. Ani vtedy, keď Matovič svoje malé vojny inscenuje.
