SME
Štvrtok, 21. október, 2021 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
PÍŠE MARTIN HORIČKA - FÓRUM

Vydrží Talianom vláda národnej jednoty?

V jednej vláde sedia populisti, liberáli, konzervatívci, nacionalisti aj sociálni demokrati. Na čele je technokrat Mario Draghi.

Mario Draghi. (Zdroj: SITA/AP)

Autor je historik a publicista

Taliansko je krajina, ktorá sa nevyznačuje politickou stabilitou. Od druhej svetovej vojny malo šesťdesiatšesť vlád, ktoré boli pri moci v priemere len niečo vyše roka.

Preto nikoho ani veľmi nezarazilo, keď 13. januára stiahol hašterivý expremiér Matteo Renzi podporu svojej strany Italia Viva pre vládnu koalíciu, a odštartoval tým politickú krízu, ktorá vyvrcholila o necelé dva týždne rezignáciou predsedu vlády Giuseppeho Conteho.

V centre sporu sa tentoraz ocitol plán na prerozdelenie finančných prostriedkov, ktoré má Taliansko získať v nasledujúcich rokoch z fondu obnovy Európskej únie. Talianska republika, ktorá sa podobne ako väčšina štátov potáca v zdravotníckej a hospodárskej kríze, sa dostala na krátky okamih do paralyzujúceho stavu. Kým celý svet zápasí s nebezpečným vírusom, talianski politici sa – ako obvykle – moria najmä sami so sebou.

Po páde vlády absolvoval prezident Sergio Mattarella viacero stretnutí so zástupcami rozhádaných strán, aby sa pokúsil situáciu zachrániť. Roberta Fica, predsedu dolnej komory parlamentu a apeninského menovca nášho bývalého premiéra, následne požiadal, aby osobne viedol rokovania o možnosti obnovenia predchádzajúcej Conteho koalície. Ani ten však neslávil úspech.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Zostavením novej vlády bol preto poverený Mario Draghi, bývalý šéf Európskej centrálnej banky, ktorý v roku 2012 stabilizoval eurozónu vyhlásením, že banka podnikne na záchranu eura „všetko, čo sa dá“.

Draghi je známy ako schopný technokrat a šikovný bankár s výrazným proeurópskym aj prozápadným orientovaním. Jeho menovanie za premiéra preto ani nepôsobí šokujúco. V Taliansku sa už od roku 2019, keď opustil európske inštitúcie, šuškalo o jeho možnej politickej budúcnosti. Prekvapivé však je, akých si zvolil do vlády partnerov.

Všetky farby dúhy

Nový premiér sa podujal vytvoriť vládu „národnej jednoty“. Bude sa opierať o ľavicových populistov z Hnutia piatich hviezd, stredoľavú Demokratickú stranu, liberálov expremiéra Mattea Renziho a sociálnych demokratov, ale koaličným partnerom sa okrem toho stane aj bývalý premiér Silvio Berlusconi so stranou Forza Italia a nacionalista Matteo Salvini s jeho Ligou.

Taliansko tak bude mať vládu, kde sa popri sebe zídu dlhoročný úhlavní rivali a politici stojaci na opačných ideologických barikádach.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vo vzduchu je cítiť zmenu, čo môže na desaťročia poznačiť taliansku politiku. Už v posledných rokoch sa veľa diskutovalo o tom, či sa blíži koniec éry tzv. druhej republiky, ktorá trvala v Taliansku od prvej polovice 90. rokov, keď nastal prerod jeho tradičnej politickej scény, a začína sa obdobie tretej republiky. Nasledujúce mesiace nám možno na to konečne dajú jasnú odpoveď.

Nová vláda má okrem jej predsedu dvadsaťtri ministrov. Premiér Mario Draghi si ako nestraník dosadil na osem postov nezávislých odborníkov, zvyšné ministerstvá prerozdelil koaličným stranám. Najviac (4) získalo Hnutie piatich hviezd, tri menšie strany si rozdelili po troch ministroch a dve najmenšie len po jednom.

Do jedného koaličného bloku sa dostali vďaka tomu rôznorodé strany, ktoré nie sú ideologicky kompatibilné, ale v čase spoločenskej krízy sú ochotné spolupracovať v záujme obyvateľov svojej krajiny na jej prekonaní. Doteraz znepriatelení politici odložili na krátku chvíľu všetky svoje rozdiely bokom, aby sa mohli sústrediť na záchranu Talianska (a na vyše 200 miliárd eur z fondu obnovy).

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V dvojkomorovom parlamente tak má premiér Mario Draghi podporu zhruba 85 percent poslancov a senátorov. Na výkonnej moci sa nebude podieľať jedine radikálna krajnepravicová strana Bratia Talianska a možno aj niektorí predstavitelia odbojného krídla Hnutia piatich hviezd, ktorí nesúhlasia so zapojením ich strany do takejto širokej koalície.

Jednota ako príznak cesty z krízy

Vláda národnej jednoty v liberálnych demokraciách nie je vôbec bežná a objavuje sa len vo výnimočných situáciách, ktoré sú svojou vážnosťou z pohľadu celej spoločnosti kritické.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Judita a Tomáš

Na jej verzii nesedeli nože, rany ani stopy krvi.


11 h
Testovanie na koronavírus.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 446-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 12 883 obetí.


a 4 ďalší 10 h
Traumatológ Daniel Knapp

Náhrada kĺbu vydrží približne pätnásť rokov.


18. okt

Cez víkend si Smer svoju armádu kamikadze nezaočkovaných bezrúškarov zvolal do Rimavskej Soboty.


Neprehliadnite tiež

Karikatúra denníka SME (Sliacky).


57m
Zuzana Kepplová.

Výtržníci z protestov sa tešia z nenápadných trestov.


16 h
Peter Schut.

Jednomyseľné je podozrenie, čo je skutočným zámerom zníženia platby za poistencov štátu.


18 h
Peter Tkačenko

Sme rodina premiérovi blokuje kľúčové reformy.


19 h
Skryť Zatvoriť reklamu