Keby nám vtedy niekto povedal, že o rok budeme v lockdowne a po celé týždne bude umierať okolo stovky ľudí, nejeden by sa neubránil plaču. O víruse sme vedeli menej a báli sme sa viac.
Na čas sme skutočne dodržiavali lockdown tak, ako bol myslený. Mali sme totiž pocit, že nakaziť sa môžeme hocikde.
Dnes je tu britský supermutant. Napriek tomu sme sa naučili "žiť s covidom", čo znamená, že si dávkujeme sily a strach v očakávaní, že toto ešte potrvá. Aspoň do leta.
Jednak sme si vytvorili vlastný režim opatrnosti, ktorý nie je nutne zhodný s covidovým automatom.
Vytvorili sme si osobnú mieru medzi dôrazom na fyzické zdravie a duševnú pohodu, pričom oboje sa pretínajú v imunitnom systéme, ktorý sa zdá pre túto infekciu zásadný.
Dúfali sme, že ohľad na tento dôležitý balans bude sledovať vláda už pri skladaní covidových poradných telies.
