Autor je teológ a spisovateľ
V tomto majú pravdu, aj keď ani to nedokáže vysvetliť hypnotickú neschopnosť robiť rozumné rozhodnutia, ktorej čelíme.
Na toalete chýbalo všetko
Začiatkom minulého leta som sa dostal do nemocnice. Na JIS. V tom čase bolo zdanlivo po covide, na oddelení neležal ani jeden pacient s respiračným vírusom, boli sme traja. Oddelení plentami, s pracovným stolom pre lekárov a sestry v centre, aby mali na nás výhľad.
Postarali sa o mňa, zachránili ma, robili, čo sa dalo, a zvykol som si aj na tanier varených zemiakov na raňajky. Trochu som nerozumel tomu, prečo nenechajú pacientov v slovenských nemocniciach ráno späť, prečo vás zobudia neónovým svetlom do očí alebo vechťom nad hlavou so slovami „trochu vám to tu utriem“, ale pochopil som, že treba udržiavať tradície c. k. monarchie.
Lekári a lekárky robili, čo mohli, no nemali vplyv na to, ako to vyzeralo na oddelení a na chodbe. Na samotnej JIS bolo jedno spoločné umývadlo, najbližšia toaleta bola na chodbe a chýbalo na nej všetko, čo môže na toalete chýbať. Na rozdiel od Antolskej, kde majú mydlá na retiazke a toaletný papier takmer prizváraný k stene, tu nebolo nič.
Netvrdím, že týmto by sa mali zaoberať zdravotníci, no fakt, že v nemocnici bez ohľadu na covid chýba základná hygiena, je v rozpore s lekárskymi vedomosťami a výchovou už od čias aténskych lekárov.
A za tento stav, ktorý všetci dobre poznáme a ktorý nás uvrhuje do rozpakov opakovane pri návštevách príbuzných v nemocniciach, pokusoch ísť na toaletu alebo nájsť skrinku na pomaranče pre otca, ktorá vyzerá ako ukradnutá z Kočnerovej cely v Leopoldove, za fakt, že slovenská nemocnica dnes až na pár súkromných výnimiek evokuje nečisté, nesterilné prostredie, kde sa chorí ľudia stretávajú v čakárňach s ešte chorejšími, sedia na koženkových sedadlách s trčiacim molitanom, polovici toaliet chýbajú kľučky a mydlo visí v sieťke ako mandarínky po nákupe v 86. v Priore, kde sa vo vestibuloch mieša smrad rozmrazených fornetov so smradom treskového šalátu predávaného vedľa čínskych handier z Wu-chanu, za miesto, kde platíte za parkovanie a na mnohých oddeleniach nemôžete vetrať, pretože by vám prišlo zle, keďže za oknom, ako tam, kde som ležal, sú balkóny rokmi špinené výkalmi holubov, čo je určite miesto, kde si chce každý pacient posedieť na letnom slnku.
A za to všetko tu niekto môže.