Schválenie „trvalého kurzarbeitu“ sa inštinktívne javí ako dobrá vec, čo má pomerne jednoduché vysvetlenie: niečo podobné majú aj v Nemecku, a tak to predsa nemôže byť zlé. To do veľkej miery platí, diabol sa skrýva v tej maličkosti, že sme od Nemcov odpísali len časť.

Konkrétne tú príjemnejšiu, to znamená subvencovanie zamestnanca, ktorý práve nemá čo robiť, ale bola by škoda ho prepustiť, lebo inak je jeho zamestnávateľ zdravý. Čo znie pekne, veď komu by sa chcelo chodiť na úrad práce vypisovať papiere, keď môže obsedieť tam, kde je a za viac peňazí.
Bystrejšiemu čitateľovi iste napadne, že tak ako platí zákon zachovania energie, platí aj zákon zachovania peňazí a keď zamestnanec dostáva peniaze za nepracovanie, museli odniekiaľ prísť. Ťažko namietať.
A keďže zvyšovanie odvodov je na Slovensku populárne asi ako hák pod rebrom, vyriešilo sa to jednoducho: znova sa rozdá sa viac, ako sa vyberie. Tak.
V Smere by to nevymysleli lepšie.