Autor je maliar a básnik
Uplynulý týždeň som vzal mamu na prvé protikovidové očkovanie. O žalostnom stave nášho zdravotníctva už roky počúvam z médií, no nemám s ním osobnú skúsenosť, pretože sa lekárom inštinktívne vyhýbam.
Po rokoch som teda navštívil jednu z bratislavských nemocníc a bol som milo prekvapený. Zvládnutou organizáciou, poriadkom aj ústretovým prístupom zdravotníckeho personálu.
Neviem, ktorá z tých vari desiatich rovnako odetých žien bola lekárka a ktorá sestra, všetky však spájala trpezlivosť a napriek rúškom zahalenej tvári aj tušený úsmev. Mama bola vybavená o päť minút skôr než bol predpokladaný čas očkovania, ktorý jej oznámili v esemeske.
Po ceste domov, ako auto blúdilo labyrintom petržalských ulíc, mamin stres opadol. Bola pokojná, dokonca sa smiala. Očkovanie zabralo. Nateraz minimálne psychicky.
Ak z týchto kovidových časov zostane v našej kolektívnej pamäti aj nejaká svetlá spomienka, nepochybne ňou budú zdravotníci.
