SME
Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA JAKUBA FILA

Budeme v kríze tí šťastnejší? Zabudnite

Ako sa zmení Slovensko

Demänovská ľadová jaskyňa, vľavo v roku 2017, vpravo v roku 2020. (Zdroj: Slovenská správa jaskýň)

Keď sa od úrovne cesty v Demänovskej doline vyšplháte niekoľko desiatok výškových metrov po chodníku zarezanom v úbočí, dostanete sa ku vstupu do Demänovskej ľadovej jaskyne. Už pri kupovaní lístkov neprehliadnete vystavené pohladnice a zbierky fotografií s bohatou ľadovou výzdobou, ktorú jaskyňa ponúka.

V júni 2020 vlastne už len ponúkala.

Bohatá ľadová výzdoba sa niekoľko rokov neobnovuje a niekdajších ľadových kvapľov, ktoré tvorili kulisy v rozprávke Soľ nad zlato, v letných mesiacov zostal iba hlúčik snehu na zemi.

Speleológovia hovoria, že príčinou sú nedostatočne studene zimy s kratším obdobím snehovej pokrývky. „Vzhľadom na prebiehajúce klimatické zmeny ľad v jaskyniach ubúda, avšak na kvantifikáciu sú potrebné detailné a dlhodobejšie merania," povedal v auguste 2020 geomorfológ Pavel Bella z Úseku ochrany jaskýň Správy slovenských jaskýň.

Ľudia akoby potrebovali extrémy, až potom sú ochotnú vnímať správy a počúvať informácie vedcov, ktorí už 40 rokov intenzívne upozorňujú na blížiacu sa klimatickú katastrofu. Nevyhne sa ani Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Po krátkom intenzívnom ochladení v prvej polovici februára sa teploty v posledných dňoch zaradili k nadpriemerom a v utorok 23. februára teplomer ukázal 15 stupňov Celzia.

Klimatológovia Slovenského hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho a Pavol Faško v ten deň skonštatovali, že rok 2020 bol na Slovensku “silne nadnormálny a zaradil sa tak medzi desať najteplejších rokov zaznamenaných od začiatku meteorologických meraní".

Popierači klimatickej zmeny sa často ohradzujú voči anekdotickému využívaniu prejavov počasia ako dôkazov. Áno, slnečné dni na konci februára s teplotami nad 14 stupňov Celzia na juhu Slovenska globálne otepľovanie nedokazujú. Rovnako ako ich nedokazuje jedna povodeň alebo nepodarená zimná sezóna. Dôležité sú však trendy.

Odchýlka od priemeru vlani dosiahla 1,3 stupňa Celzia, čo je 0,3 stupňa viac ako dosahuje globálne oteplenie. Od roku 1881 sa na Slovensku zvýšila priemerná ročná teplota vzduchu o 1,6 stupňov Celzia. Teplota bude stúpať oveľa viac a závisieť bude najmä od toho, aký klimatický scenár sa celosvetovo začne napĺňať. Do polovice storočia to môže byť približne dva až 2,5 stupňa Celzia, do roku 2100 o 3,5 až štyri stupne v porovnaní s obdobím 1961- 1990. Podobne to bude vyzerať na celom Slovensku.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Magazín National Geographic pripravil minulý rok nástroj, pomocou ktorého si môžete pozrieť zmenu teplôt a ďalších podmienok v roku 2070 v prípade, ak sa bude naďalej napĺňať najhorší klimatický scenár. Ten, podľa ktorého dnes ideme.

V Bratislave aj Košiciach môžu najnižšie letné teploty vzrásť o päť stupňov. Klimatické pásmo v strednej Európe sa z mierneho postupne zmení na subtropické. Iné populárne prirovnanie vychádza zo štúdie Spolkovej vysokej technickej školy v Zürichu, podľa ktorej bude v Bratislave v polovici storočia ako v austrálskej Canberre.

Nemýľte si budúcnosť s dovolenkou

Ale takéto prirovnania zvádzajú k tomu, aby si mysleli, že klimatická zmena bude znamenať premenu Slovenska na nejakú dovolenkovú destináciu. Rastúca teplota nebude nevyhnutne znamenať teplejšie počasie, a dlhé letné večery, aké zažívame v prímorských rezortoch.

Otepľovanie bude mať rozsiahle dopady na zdravie ľudí, ich majetok s vysokými ekonomickými nákladmi spojenými s odstraňovaním následkov.

Ako bude toto nové leto vyzerať na Slovensku už o pár desaťročí od mája do septembra, si môžeme už v súčasnosti vyskúšať počas čoraz častejších letných horúcich vĺn. Ide o úsek, kedy teplota je päť dní za sebou o 5°C vyššia než je priemerné maximum. Už v týchto rokoch sa vydávajú varovania pre ľudí vo vyššom veku, aby sa vyhýbali pobytu na priamom slnku a zdržiavali sa klimatizovaných priestoroch.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo 20 horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na 40 a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období. To znamená, že trvajú dlhšie a zároveň sú počas nich dosahované vyššie maximálne teploty vzduchu. Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú už v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie.

Horúčavy znamenajú nápor na ľudský organizmus. Z výskumu Rutgersovej Univerzity v Spojených štátoch vypláva, že na konci storočia bude až 1,2 miliardy ľudí vystavených život ohrozujúcemu tepelnému stresu.

Ale už dnes horúce vlny zabíjajú v Európe aj na Slovensku. Medzinárodné Centrum pre výskum výskytu chorôb počas katastrof označilo za najsmrtonosnejšiu prírodnú katastrofu roku 2019 európsku vlnu horúčav, ktorá si v Belgicku, Francúzsku a Holandsku vyžiadala viac ako 2500 obetí a vlani počas pandémie si rovnaký počet obetí vyžiadali horúčavy vo Veľkej Británii.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Ale úmrtia počas vĺn horúčav pribúdajú aj na Slovensku. V roku 2015 si vlny horúčav - zvlášť štrnásť dní trvajúca v júli, ktorú klimatológovia označili za jednu z najvýraznejších v histórii meteorologických pozorovaní na Slovensku, a nasledujúca desaťdňová vlna v auguste, vyžiadali celkovo 540 predčasných úmrtí. Úmrtnosť vtedy vzrástla o 14 percent oproti očakávaniam.

Do konca 21. storočia sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je pravdepodobné, že teplotné maximá budú častejšie dosahovať 40-stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať.

Najohrozenejšou skupinou pritom budú práve tí najzraniteľnejší - deti a najmä starí ľudia nad 70 rokov.

Vyprahnutá krajina

Ale nebude to len teplo. Aj keď náreky poľnohospodárov o tom, že s nimi nespolupracuje počasie, raz priveľa prší, inokedy je príliš teplo, zľudoveli v podobe vtipov, práve ich segment môže byť budúcim suchom poznačený najviac. A spolu s ním aj produkcia potravín, v ktorej už dnes Slovensko nie je sebestačné.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Na konci storočia budú celkové úhrny zrážok asi o desať percent nižšie ako doteraz. Využiteľné vodné zdroje klesnú o 30 až 50 percent. Zrážky budú oveľa nerovnomernejšie rozložené počas roka, čo znamená, že v riekach a potokoch bude oveľa menej vody ako v súčasnosti. A to práve v kľúčovom jarnom období, keď bude krajina a vegetácia vodu najviac potrebovať. Najviac sa to prejaví na nížinách západného a južného Slovenska. Prietok niektorých povodí poklesne až o 70 percent do roku 2075.

Extrémny bol v tomto smere rok 2019. Koncom júla Slovenský meteorologický ústav hlásil, že sucho zasahuje až 90 percent územia Slovenska. Extrémne pôdne sucho meteorológovia zaznamenali na viac ako osem percent území Slovenska.

Dnes pitnou vodou splachujeme, umývame autá, aj zalievame polia. Aj keď do nás v detstve tlačili v škole poučky, že Slovensko je prirodzená zásobáreň vody a Žitný ostrov zvlášť, o niekoľko rokov to nemusí byť pravdivé tvrdenie. Ako upozorňujú klimatológovia, prejaviť sa to môže najmä nedostatkom vody pre priemysel a mestá, ako aj poľnohospodársku výrobu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Sucho znamená tiež zvýšené riziko požiarov. Aj keď v slovenských podmienkach nemáme skúsenosť s takými rozsiahlymi lesnými a prírodnými požiarmi, aké sme mohli uplynulé roky vidieť v Austrálii, na Sibíri či v Kalifornii, hasiči čoraz častejšie v jarných a letných mesiacoch vydávajú varovania aj zákazy pred zapaľovaním ohňa vo vysušených lesných porastoch.

Keď padli Tatry

V novembri 2004 som ako mladý začínajúci novinár práve externe nastúpil v tlačovej agentúre krátko po skončení ekologického gymnázia. Udalosť, ktorá sa odohrala 19. novembra preto výrazne pred určila oblasť, ktorej som sa mal v žurnalistike venovať.

V poobedňajších a podvečerných hodinách sa prehnala južnými úbočiami Vysokých Tatier veterná smršť, ktorá mala za následok rozsiahle plochy zničeného lesa.

“Okolo pol štvrtej sa začal studený vietor prevaľovať cez tatranské sedlá a hrebene s rýchlosťou 170 kilometrov za hodinu. Na Skalnatom plese vietor dosahoval až 190 kilometrov za hodinu. O 16.56 meteorologická stanica v 1500 metrov nad morom (30 m nad terénom) zaznamenala náraz až 227 kilometrov za hodinu,” uvádza odborná štúdia Klimatické pomery Vysokých Tatier o priebehu tatranskej smršte.

Skryť Vypnúť reklamu

Katastrofa v Tatrách rozprúdila emotívnu diskusiu o hospodárení v slovenských lesoch, ktorá sa premietla do sporu medzi časťou lesníkov a ochranárov o tom, do akej miery majú ľudia vykonávať zásahy v chránených územiach.

Ale aj keď sú pohľady na riešenie tohto sporu rozdielne, obe strany sa zhodujú, že klimatická zmena bude mať do budúcna zásadný vplyv na skladbu slovenských lesov a biotopov. Aj veterná smršť z roku 2004 má napokon podľa lesníkov pôvod v klimatickej zmene.

Lesníci sa už dnes aktívne zaoberajú tým, ako bude vyzerať skladba slovenských lesov v budúcich podmienkach klimatickej zmeny. Pokiaľ by sa naplnil optimistický scenár globálneho oteplenia len o 1,5 °C, v lesoch by bola nutná len čiastočná zmena drevinového zloženia.

Oteplenie o 2,5°C do roku 2080, ktoré sa zdá podľa súčasných prognóz bez zásadných opatrení nevyhnutné, bude však znamenať príliš veľkú zmenu na jednu generáciu stromov, ktoré potrebujú na prirodzenú reprodukciu 60 až 100 rokov.

Až také smršte, ako bola tá vo Vysokých Tatrách v roku 2004, budú aj v budúcich rokoch patriť k raritám, celkovo však dôjde zosilneniu extrémnych vplyvov počasia.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Voda odnášala autá

Neveľkú východoslovenskú obec Pichne minulý rok v júni zasiahli rozsiahle povodne. V piatok 19. júna okolo obeda sa rozpršalo, najskôr mierne. Krátko nato prišla prvá povodňová vlna. Potom sa spustil prívalový dážď a okolo štvrtej popoludní prišla podľa miestnych veľká voda z kopca nad horným koncom obce.

„Povodeň bola extrémna. Takú sme nezažili ostatných 20 rokov. Zaplavilo cestu, postŕhalo z nej asfalt, voda na ceste stúpla na meter. Ľuďom zničilo ploty, voda sa navalila do pivníc,“ opísal predseda dobrovoľného hasičského zboru v obci a obecný poslanec Michal Bobela.

V Pichniach zasadol krízový štáb, vyhlásili mimoriadnu situáciu. Voda bola taká silná, že odnášala autá. Miestni dva dni čistili ulice, odstraňovali naplaveniny a odčerpávali vodu z pivníc. V nedeľu podvečer začalo pršať opäť. Pichne vytopilo druhý raz.

Búrky a prietrže, aké vytopili Pichne, alebo ktoré v roku 2014 uvoľnili zmes bahna a skál z úbočí Malej Fatry a zničili údolnú stanicu lanovky vo Vrátnej doline, budú podľa Siedmej národnej správy o zmene klímy na konci storočia až o 50 percent častejšie ako dnes.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Aj keď vo všeobecnosti bude zrážok menej, sucho bude umocňovať ničivý vplyv prívalových dažďov, pretože premení zem na nepreniknuteľnú vrstvu tuhú ako betón, po ktorej bude voda stekať do slovenských dolín.

Spomienka na zimu

Každý rok začiatkom septembra sa premením na nadšenca v predpovediach počasia. S napätím sledujem predpovede sneženia na niekoľkých špecializovaných weboch, aby sme potom približne od polovice novembra vyrážali so skupinou priateľov za čerstvým snehom a užívali si lyžovanie vo voľnom teréne v prašane. Na Slovensku najmä na Chopok či do Vrátnej doliny.

Slovensko patrí medzi krajiny s najväčším počtom lyžiarskych stredísk na počet obyvateľov, aj keď sa zrejme ich úroveň a kvalita nedá porovnávať s tými alpskými.

Napriek tomu však v budúcnosti väčšina z nich môže mať závažné problémy. Zo 107 lyžiarskych stredísk na Slovensku má až 58 stredísk, teda 54 percent, údolnú stanicu položenú nižšie ako 700 metrov nad morom, 20 stredísk má pod touto úrovňou dokonca aj vrchnú stanicu.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Výskumy zamerané na vplyv klimatických zmien na lyžiarske strediská pritom stanovujú pre Slovensko nadmorskú výšku 700 metrov ako minimálnu prípustnú výšku údolnej stanice.

Ani to však nemusí stačiť v druhej polovici storočia. Klimatológovia predpokladajú úbytok sneženia vo výškach od 1000 do 1500 nadmorských metrov a možno sem zahrnúť aj kotliny stredného Slovenska. Pod 1000 metrov začína už dnes v zime prevládať dážď.

Skracuje sa aj celkové trvanie zimy. Začína sa neskôr a končí skôr. Skoré lyžovačky v decembri alebo neskoré v apríli začínajú byť už dnes raritou, v zohriatej budúcnosti s nimi netreba vôbec počítať.

To všetko sú len niektoré z prejavov klimatickej zmeny, ktoré čakajú Slovensko. Mnohé z nich sa už dnes prakticky dejú, iné sú projektované na koniec storočia v prípade nepriaznivého vývoja.

(zdroj: Karpatský rozvojový inštitút podľa IPCC)

Tí šťastnejší? Kdeže

Slovensko napriek tomu bude podľa projekcií agentúry Moodys aj výskumu vedcov z Univerzity v Melbourne, ktorý analyzoval dopady klimatickej zmeny na budúci vývoj hrubého domáceho produktu, patriť medzi tie, povedzme, šťastnejšie krajiny.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Čo v preklade znamená, že Moody´s pre nás predpovedá v polovici storočia pozitívny vplyv na hrubý domáci produkt o 0,27 až 0,44 percenta. Vedci z Melbourne sú už pesimistickejší - na konci storočia o 0,12 až 0,7 percenta nižší hospodársky výsledok, ako keby klimatická zmena nenastala. V oboch výskumoch patríme do dvadsiatky krajín s najmenším vplyvom klimatickej zmeny.

Výpočet však nezohľadňuje možné náklady, ktoré si klimatická zmena vyžiada. Podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry si prejavy zmeny klímy vyžiadali na Slovensku medzi rokmi 1980 až 2019 ekonomické straty takmer 1,75 miliardy eur. A náklady budú so stúpajúcim oteplením ešte rásť.

Klimatická zmena navyše nepostihne len jedno miesto na zemi, jeden národ, jeden štát. Avšak, ako nám naznačujú hraničné body, slučky spätnej väzby aj klimatické kaskády, dopady klimatickej zmeny budú globálne a už dnes sa dotýkajú aj Slovenska.

Zdroje:

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Klimatická zmena

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Klíma, Slovensko a Európa
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Slovensko sa zrejme nevyhne vyhosteniu ruských diplomatov.

11 h

Čo sa udialo v českých Vrběticích.

6 h

Neprehliadnite tiež

Peter Schutz.

Slovensko môže potvrdiť pozíciu najbližšieho českého priateľa.

10 h
Podpredseda vlády a minister financií Igor Matovič počas tlačovej besedy na tému: Sputnik V. Dosť bolo klamstiev.

Nariadiť očkovanie mohol, už nemôže.

9 h
KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Kde je Korčokov Rhodos

Peter Schutz.

Z porovnania správ BIS a SIS vyplýva, že o ruskej diverzii nemajú obe slovenské kontrarozviedky ani poňatia.

10 h

Karikatúra denníka SME (Sliacky)

11 h