Jozef Hvorecký je profesor na Vysokej škole technickej a ekonomickej v Českých Budějoviciach, Emil Višňovský je profesor Univerzity Komenského
Uniknutý koncept novely vysokoškolského zákona vyvolal prudkú odmietavú reakciu reprezentácií vysokých škôl, ústiaci až do vyhlásenia štrajkovej pohotovosti Trnavskou univerzitou.
Študenti vyzývajú na vyjadrenie nesúhlasu s novelou Čítajte S podpornými kritickými ohlasmi sa ozval rad osobností. Prudkosť vlny a sila odporu mohli vyvolať dojem, že problém sa zjavil ako prízrak a jeho cieľom je oklieštenie akademických slobôd a rozkradnutie majetku vysokých škôl.
Pravdou je skôr opak – praskla škrupina, pod ktorou tleli problémy, ktoré po prvýkrát jasne pomenovala správa Európskej asociácie univerzít (EUA) ešte v roku 2008.
Odpor k zmenám
Už vtedy nás audítori upozornili na slabé financovanie výskumu a jeho rozdrobenosť, na potrebu užšej spolupráce s priemyslom, na význam procesov riadenia kvality, na potrebu internacionalizácie akademického prostredia, na nevyhnutnosť zjednodušenia riadiacich štruktúr univerzít, na zatraktívnenie akademickej kariéry trvalým zlepšovaním sociálnych a pracovných podmienok výrazne vyšším financovaním pracovníkov a ich výskumu, na potrebu inovovania obsahu a metód vzdelávania atď.
Správa obsahuje 27 odporúčaní. Keď si ich prečítate, zistíte, že dodnes sa takmer žiadne nerealizovali. Ak sa v niektorom smere dosiahol pokrok, jeho miera nie je dostatočná na to, aby vyrovnala naše zaostávanie za svetom.
Namiesto toho, aby uvedená správa slúžila ako maják na ceste k modernizácii a etalón merania zmien, ani ministerstvo, ani vysoké školy sa na ňu nikdy neodvolali pri presadzovaní svojich predstáv o budúcnosti vysokoškolského systému.
Aj ďalšie dve iniciatívy, ktoré medzitým vznikli – dokument Učiace sa Slovensko a analýza MESA 10 známa ako To dá rozum – vedenia vysokých škôl buď výslovne odmietli, alebo ignorovali.
Teraz má ich odpor podobu výzvy na štrajk.
Kde chybujú školy a kde ministerstvo
Univerzita Komenského vstupuje oddnes do protestu proti politizácii verejných vysokých škôl Čítajte Zo všetkých zmien uvádzaných v novele je najväčším neuralgickým bodom spôsob vymenovania rektora. Vysoké školy však odmietajú reformu en bloc. Chýbajú hlasy typu „toto nám vyhovuje, toto je neprijateľné, o tomto chceme diskutovať“.
Z toho nielen ministerstvo, ale aj verejnosť majú právo sa domnievať, že vysokým školám súčasný stav vyhovuje. Žiadnu zmenu nechcú riskovať. Bolo by naozaj nešťastné, keby sa zjednotenie akademických reprezentácií realizovalo na odpore proti novele a poslúžilo na zakonzervovanie status quo.
