Keď pred rokom išli voliči vtedajšej opozície vymeniť Smer, o tom najdôležitejšom bolo rozhodnuté v podstate vopred. Asi najväčšou obavou voličov zmeny tak bolo, či sa udrží nasledujúca vláda.
Súvisiaci článok Matovič nemá vlastnosti štátnika, Pellegrini vytesnil minulosť. Kto sú víťazi a porazení rok po voľbách? Čítajte Trauma z implózie predchádzajúcej pravicovej koalície pod vedením Ivety Radičovej a následného triumfálneho návratu Roberta Fica s jednofarebnou väčšinou bola stále živá a predstava šesť- či sedemkoalície vyložene priala scenárom rozvalu.
Voliči však to riziko minimalizovali. Premiérovi dopriali víťazstvo vo voľbách (to u nás vonkoncom nie je samozrejmé), koalícii dali ústavnú väčšinu a vo vzťahu k Igorovi Matovičovi potenciálne najproblematickejšiu koalíciu PS-Spolu prezieravo nepustili do parlamentu.
SaS a Za ľudí k tomu pridali až nepochopiteľnú submisivitu voči premiérovi. V takejto situácii by bol predčasný koniec koalície v každom normálnom vesmíre temer nepredstaviteľný, čo sa napriek deštruktívnym snahám premiéra nateraz aj potvrdilo.
Ďalšie tri roky tak môžeme brať ako test, či sú silnejšie politické zákony, alebo Matovičova deštruktívna povaha.
