Nebyť pandémie, tak okrem „rozviazaných rúk“ a jasnej proeurópskej a prozápadnej orientácie by sme po roku oveľa ráznejšie pýtali dôkazy, čo reformného vládne strany robia v jednotlivých rezortoch.
Matovič nemá vlastnosti štátnika, Pellegrini vytesnil minulosť. Kto sú víťazi a porazení rok po voľbách? Čítajte Takéto pohyby sa napriek pandémii dajú vidieť, no samotný premiér, ktorý by mal celý projekt zaštiťovať a sústrediť, má napriek rečiam o zmene a postavení štátu z hlavy na nohy v sebe zabudované protireformné jadro.
Isto, osoba vzorového reformátora sa v tejto republike odvíja od vlastností Mikuláša Dzurindu. Ale platí to aj naopak, že isté potrebné charakteristiky, ako sú zmysel pre kompromis a schopnosť vyjsť s ľuďmi, platia aj všeobecne.
Totiž, samotné vymenenie ľudí na postoch je síce v duchu demokracie, že pri moci by sa malo striedať, ale ešte to neznamená zmenu s určitým cieľom. Pozrime na smutný príklad ministra Krajčího či na bezradného Mikulca, prípadne na bezprizornú Milanovú.
