Autorka je lekárka a spisovateľka
Ďakujeme, pán minister, že sa v týchto ťažkých časoch môžeme o vás oprieť. Že napriek deravej lodi, ktorej ste vraj kapitánom, vám nechýba úsmev, ba ani smiech na perách; najmä keď sa vás pýtajú na vážne a pálčivé problémy. Hoci je vidno, že ste veľmi unavený.
Ste unavený, lebo sa tak veľmi staráte o nás lekárov. (O sestrách a ostatnom zdravotnom personáli ani nehovorím; o tých síce zase vy často nehovoríte, ale iste majú miesto vo vašom srdci.)
Staráte sa aj o budúcich lekárov, ako mi tu pred mesiacom rozprávali dve zaočkované medičky, ktoré v piatom ročníku v našej (podľa vás zatvorenej) ambulancii videli po dlhšom čase živého pacienta. Veru, treba ich chrániť pred praxou, aby do nej o rok prišli čo najlepšie pripravené.
A staráte sa aj o pacientov a to je najdôležitejšie, lebo potenciálni pacienti sme všetci.
A keďže vám špeciálne leží na srdci duševné zdravie, neustále upokojujete situáciu a hovoríte o tom, ako to zvládame aj v čase, keď už niekedy nemáme miesta na ventilácii ani pre päťdesiatnikov a do nemocnice sa nedostanú všetci, ktorí by tam patrili.
Len z únavy občas podpisujete zákony, ktoré sa hneď musia novelizovať, keďže ste si ich nestihli celkom prečítať a na tlačovkách necháte odborné veci vysvetľovať človeka, čo si nenapísal ani vlastnú diplomovku.
