Autorka je hlavná ekonómka Globsecu
Okrem ekonomicko-zdravotnej krízy čelí Európa aj kríze vlastnej identity. Keď počas uplynulej dekády uštedrili trumpizmus a brexit tvrdé rany multilateralizmu, Európa krútila hlavou. Odvtedy sa však prúdy pootočili.
Trumpov nástupca Biden prisľúbil multilateralizmu naklonenejšiu zahraničnú politiku a brexit priniesol bezcolný styk.
V Európe sa medzičasom, pod vplyvom korony, vzpružil dialóg o európskej 'strategickej autonómii' (alternatívne označovanej aj ako 'strategickej zvrchovanosti') – nejasne definovaného konceptu, ktorý by mal byť akýmsi garantom väčšej ekonomickej bezpečnosti vnútri a symbolom nezávislosti smerom von.
Cesta k nej je však vydláždená škálou filozofických, konceptuálnych i praktických problémov. Najmä však predstavuje falošné riešenie pre ozajstnú robotu, ktorú na sebe Európa musí urobiť, ak chce zastávať prominentnejšie miesto na novej mocenskej mape.
Ako sa chrániť pred globálnymi šokmi
Myšlienka 'strategickej autonómie' EÚ nie je nová, ale tradične bola obmedzená na otázky týkajúce sa obrany a bezpečnosti. Do popredia ju kládla napr. Globálna stratégia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ z roku 2016.
Tá definuje strategickú autonómiu vágne ako schopnosť EÚ zobrať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a proaktívnejšie reagovať na vonkajšie hrozby.
Keď však prvá vlna pandémie vlani paralyzovala medzinárodné dodávateľské reťazce naprieč dôležitými odvetviami, akými sú dodávky liekov, zdravotníckych potrieb, ale aj v priemysle, koncept sa rozšíril o hospodársku základňu.
V zásade ide o zníženie závislosti od zahraničných dodávok vo vybraných priemyselných a strategických odvetviach a rozvíjanie týchto odvetví doma.
Pandémia zároveň zintenzívnila ambíciu spoločnej priemyselnej stratégie EÚ. Tá sa nesie v duchu iniciatív ako aliancia batérií na zníženie závislosti od Číny, štruktúrovanie vodíkového priemyslu na boj proti klimatickej zmene či myšlienka európskeho cloudu.
V reakcii na krízu zdravotníctva chce Únia rozvíjať autonómnejšiu politiku ako budovanie rezerv zdravotníckeho vybavenia, spoločný výskum a vývoj či skupinové nákupy liekov a vakcín.
Príbuzným konceptom je aj skrátenie alebo priblíženie globálnych dodávateľských reťazcov bližšie domov, čo má pomôcť zredukovať riziko v prípade rozsiahleho globálneho šoku, podobného covidu.
Európa nie je sama: predošlá americká administratíva nazvala závislosť od nadnárodných reťazcov nebezpečnou, ale u nej rétorika zaváňajúca protekcionizmom neprekvapila.
Koncentrácia rizika doma odolnosť nezvýši
Zníženie závislosti od medzinárodných obchodných partnerov môže v zhoršujúcom sa geopolitickom teréne vyzerať ako všeliek, ale nemal by byť preceňovaný.
Aktuálne analytické štúdie potvrdzujú, že znárodnenie (alebo regionalizácia) hodnotových reťazcov nevedie k zlepšeniu ekonomickej odolnosti.
