Napriek takmer každodennej kritike Igora Matoviča sme sa donedávna mohli spoľahnúť na dve veci. Že je garantom prebiehajúcej očisty štátu od korupčných sietí. A že predsedá vláde, ktorá nevyvoláva pochybnosti o našej príslušnosti k EÚ.
Na ťahu je Matovič. Ak si postaví hlavu, vznikne chaos (analýza) Čítajte Šmatlavý manažment pandémie sa tak dal vnímať, pri všetkých očiach privretých a zuboch zaťatých, ako prechodné obdobie, ktoré ťažko skúša aj iné krajiny.
Obhajoba tým, že prvenstvo si štáty odovzdávali medzi sebou, sa však oslabuje každým dňom, čo na špici zotrvávame a namiesto zmien volíme kozmetiku.
Neplatí už ani druhý bod obhajoby, odkedy sa so Sputnikom premiérsky svojráz vylial ďaleko od domáceho dvora.
Keď sa na summite v Bruseli správal ako očarený turista a Macronovi referoval o svojom lockdownovom účese, kadekto ešte mohol povedať, že sú to len vkusové otázky. Kto nemal Matoviča rád, tomu to prekážalo. Stále sa dali nájsť sympatizujúce označenia, že je ľudový, spontánny.
