Keď začali na koronavírus zomierať prví ľudia, tak sme pátrali po ich menách, veku, bydlisku a zdravotnom stave. Okrem sústrasti aj preto, aby sme si dokreslili obrysy hrozby.
Ako blízko sa k nám dostáva. Čítali sme si správy o tom, ako sa lekári v Taliansku a Španielsku rozhodujú, kto z pacientov prežije a kto bude zomierať sám na nemocničnej chodbe.

Kto si raz prečítal správu o španielskom domove dôchodcov, z ktorého ušli ošetrovatelia a nechali tam starých bezmocných ľudí, aby sa ich postele zmenili na truhly, nikdy sa toho obrazu nezbaví.
V dňoch keď sa čísla infikovaných blížili k stovke, mali sme pocit, že tragédia visí nad našimi hlavami. Až oveľa neskôr sme pochopili, že to boli tie dobre zvládnuté časy.