Autor je generálny tajomník OSN
Pandémia zhoršuje už aj tak hlboko zakorenenú nerovnosť, s ktorou sú konfrontované ženy a dievčatá, a obracia roky pokroku dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti.
Kto v kríze trpí
Ženy častejšie pracujú práve v sektoroch najhoršie zasiahnutých pandémiou. Najkľúčovejšie v prvej línii sú ženy, pričom mnohé z nich pochádzajú z rasovo a etnicky marginalizovaných skupín a nachádzajú sa v spodnej časti ekonomického rebríčka.
Ženy nesú o 24 percent vyššie riziko, že prídu o pracovné miesto a postihne ich strata príjmu. Rodová priepasť v odmeňovaní sa rozšírila aj v zdravotníctve.
Výrazne sa zvýšila neplatená starostlivosť z dôvodu zákazu vychádzania a zatvorenia škôl. Milióny dievčat sa do nich možno už nikdy nevrátia. Matky, najmä tie, ktoré deti vychovávajú samostatne, čelia akútnym ťažkostiam a úzkosti.
Pandémia taktiež môže za prudký nárast domáceho násilia, zvýšenie obchodu s ľuďmi, sexuálne vykorisťovanie a detské sobáše.
Kto v kríze rozhoduje
Hoci väčšinu pracujúcich v zdravotníctve tvoria ženy, nedávna štúdia potvrdila, že len 3,5 percenta krízových pracovných skupín v rámci covidu-19 mala rovnaký počet žien aj mužov. Z hľadiska globálneho mediálneho pokrytia pandémie len jedna z piatich osôb, ktorá poskytovala odborné informácie, bola žena.
Takéto vylučovanie je samo osebe alarmujúce. Svet potrebuje nové podnety na to, aby sa zvýšila účasť žien na vedúcich pozíciách a rovné zastúpenie. Takéto opatrenia prospejú všetkým.
“Hoci väčšinu pracujúcich v zdravotníctve tvoria ženy, len 3,5 percenta krízových pracovných skupín Covid-19 mala rovnaký počet žien aj mužov.
„
Reakcia na covid-19 zvýraznila silu a efektivitu ženského líderstva. Za posledný rok sme boli svedkami toho, že krajiny, ktoré vedú ženy, majú nižšiu mieru prenosu a sú často v lepšej pozícii v zmysle obnovy po pandémii.
Organizácie žien vyplnili kľúčové medzery v poskytovaní kritických služieb a informácií, najmä v komunitách.
Hneď ako na čele vlády stojí žena, vidíme to na väčších investíciách do sociálnej ochrany a väčších zásahoch proti chudobe. Pri zastúpení žien v parlamente sú krajiny náchylnejšie prijímať striktnejšie politiky vzhľadom na klimatické zmeny. Pri rokovaniach o mieri ženy zvyčajne prispievajú k dohodám, ktoré pretrvajú dlhšie.
Aj napriek tomu však ženy tvoria zhruba len štvrtinu legislatívnych orgánov, tretinu vládnych a len pätinu medzi ministrami. Týmto tempom sa rodovú paritu v zákonodarných zboroch podarí dosiahnuť až v roku 2063 a vo vládnych orgánoch to potrvá zrejme ďalšie storočie.
Ekonomika je dotovaná neplatenou prácou žien
Lepšia budúcnosť závisí od toho, ako budeme schopní riešiť túto mocenskú nerovnováhu. Ženy majú rovnaké právo disponovať autoritou a hovoriť o rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú životy ľudí. Preto som hrdý, že sa mi podarilo dosiahnuť rodovú paritu na úrovni vedenia OSN.
Pandemická obnova je naša šanca vytýčiť novú cestu rovnosti. Podpora a stimulačné balíky sa musia zamerať osobitne na ženy a dievčatá, a to aj prostredníctvom zvýšených investícií do infraštruktúry starostlivosti. Formálna ekonomika funguje len vďaka tomu, že je dotovaná neplatenou starostlivosťou žien.
Pri obnove po kríze potrebujeme navrhnúť cestu k ekologickej a odolnej budúcnosti, ktorá myslí na každého. Preto vyzývam všetkých lídrov, aby do praxe zaviedli šesť kľúčových bodov:
Prečo korona horšie dopadá na ženy Čítajte Po prvé, zabezpečiť rovné zastúpenie prostredníctvom osobitných opatrení a kvót – vo firemných radách a parlamentoch, ako aj vo verejných inštitúciách a inštitúciách vyššieho vzdelávania.
Po druhé, významne investovať do ekonomiky starostlivosti a sociálnej ochrany a zmeniť definíciu hrubého domáceho produktu tak, aby zohľadňovala a zviditeľňovala prácu v domácnosti.
Po tretie, odstrániť bariéry, ktoré stoja v ceste plnému zaradeniu žien do ekonomiky, napríklad v oblasti pracovného trhu, majetkových práv a cielených úverov a investícií.
Po štvrté, zrušiť všetky diskriminačné zákony vo všetkých oblastiach vrátane pracovných a pozemkových práv, osobného statusu a ochrany proti násiliu.
Po piate, každá krajina by mala prijať núdzový plán riešenia násilia na ženách, ktorý by malo doplniť financovanie, rozpracovanie politík a politická vôľa presadiť ukončenie týchto problémov.
Po šieste, zmeniť myslenie, zlepšovať povedomie verejnosti a spochybniť systémové predsudky.
Teraz má svet príležitosť opustiť generáciami zakorenenú systémovú diskrimináciu. Je čas vybudovať budúcnosť rovnoprávnosti.
Autor: António Guterres
