SME
Utorok, 30. november, 2021 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

Akú etiku potrebujeme v čase klimatickej krízy

Obmedzenia sú nevyhnutné, mali by však byť nastavované demokraticky.

Ilustračné foto (Zdroj: TASR/AP)

Autor je výskumník pražského Ústavu medzinárodných vzťahov a učí na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského

Klimatická kríza sa nás dotýka s čoraz väčšou naliehavosťou. Ukazuje nám, že tak alebo onak celková spotreba bude musieť byť obmedzená. Ako sa však k takému obmedzeniu dopracovať, aby bolo sociálne citlivé a ľudsky stráviteľné?

Odpoveď ponúka útla kniha Giorgosa Kallisa, Limity: Prečo sa Malthus mýlil a prečo by to malo environmentalistov/-ky zaujímať.

Hlavnou myšlienkou knihy je paradoxná téza, že na to, aby sme boli schopní premýšľať o obmedzovaní svojich túžob a slobody, musíme prijať predstavu sveta ako priestoru hojnosti.

Namiesto o limitoch preto treba hovoriť o sebaobmedzovaní sa, pretože limity by nemali byť niečo vonkajšie, ale mali by byť o našom vnútornom obmedzovaní negatívnych dosahov na životné prostredie a na ostatných.

Návrat k Malthusovi

Aby Kallis dopodrobna vysvetlil tento svoj prístup, musí sa vrátiť k anglickému mysliteľovi konca 18. a začiatku 19. storočia T. R. Malthusovi. Tento ekonóm a duchovný považoval rast obyvateľstva za prejav šťastia. Krajiny schopné udržať takýto rast sú lepšie ako tie, ktoré preň neprodukujú dostatok potravy. Bol proti jeho obmedzovaniu aj preto, lebo rast obyvateľstva stimuluje pracovitosť vytváraním nedostatku.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Malthusovým cieľom bolo dokázať revolucionárom potrebu existencie nerovnosti – triedy majiteľov a triedy pracujúcich. Rovnosť podľa neho nebola možná.

Známy je jeho princíp populácie, podľa ktorého ľudská schopnosť rozmnožovania vždy prekoná schopnosť zabezpečiť prežitie. Z prvého princípu vyplýva druhý – princíp nedostatku – na svete nikdy nebude dostatok pre všetkých. Chudoba je potom následkom pôsobenia nedostatku vo svete.

Príroda zároveň vždy obmedzí rast populácie – hladom, chorobami, vojnami, či dokonca vraždením novorodencov. Tieto obmedzenia nazýva Malthus pozitívnymi. Tzv. preventívne obmedzenie je sexuálna abstinencia. Tá je však problematická, keďže spôsobuje utrpenie a sex bez reprodukcie je zas neresťou degradujúcou morálku a spôsobujúcou sexuálne prenosné choroby.

Pomáhanie chudobným potom podľa Malthusa nie je v poriadku, pretože v prvom rade ide proti prírode – tá sama udržuje množstvo obyvateľstva. Ale je aj proti našej pracovitosti – tá vyplýva z nutnosti postarať sa o seba.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čiže tým, že dávame jedlo chudobným, ideme proti ich vlastnému záujmu zvýšiť svoju pracovitosť. A pomáhanie chudobným je nespravodlivé aj preto, lebo sa tým znižuje podiel ostatných. Neprekvapí, že hlavným bodom Malthusovej kritiky boli zákony o chudobných údajne narúšajúce ducha pracovitosti a podporujúce záhaľku nižších vrstiev.

Rast a nerovnosť

Aké existuje podľa Malthusa riešenie nedostatku? (Poľno)hospodársky rast. Ten zaistí neustály rast zdrojov pre rastúcu populáciu. Čo však robiť, ak k rastu nedochádza alebo nestačí na udržanie rastúcej populácie? Vtedy sa nedá robiť nič, pretože aj rovnostárska spoločnosť vždy znova a znova dospeje k nerovnosti v dôsledku nedostatku, aj keby začínala v situácii utopickej rovnosti.

Ľudia podľa Malthusa v istej chvíli prekročia prah dostatku a aby si uchovali jedlo, ak náhodou majú viac ako ich sused, zavedú vlastnícke práva. To povedie k rozdeleniu spoločnosti na majetných a nemajetných a potom už bude neľudské neumožniť nemajetným nepracovať pre majetných, aby si pre seba zabezpečili aspoň trocha obživy.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nerovnosť je teda nevyhnutná, avšak nie je problematická, pretože je motorom rastu – nedostatok vedie k pracovitosti a k inovatívnosti.

Základným problémom Malthusovej perspektívy je podľa Kallisa predpoklad, že iba spoločnosť s rastúcim množstvom obyvateľstva je šťastná. Antikoncepcia by viedla k promiskuitnému konkubinátu, ktorý by bránil rozmnožovaniu a zároveň by bol neprirodzený. Prirodzené je podľa Malthusa iba to, čo chce Boh a ten je, samozrejme, proti bezdetnému sexu.

Ak by Malthus akceptoval možnosť kontroly pôrodnosti, musel by zároveň pripustiť myšlienku rovnosti, myšlienku, že by tu mohlo byť dosť zdrojov pre každého. Lenže jeho cieľom bolo preukázať opak.

Malthus vo svojej dobe ideologicky prispel k snahe zvyšovať množstvo obyvateľstva pre potreby vtedy sa rozmáhajúceho kapitalizmu. Spojil údajné priania Boha s prianiami majiteľov fabrík.

Kallisova knižka je užitočná, pretože sa nevenuje len tomu, čo Malthus povedal, ale aj jeho neskorším (dez)interpretáciám. Tou základnou je, že Malthus predpovedal preľudnenie, že to bol pesimista, ktorý očakával, že rast má svoje limity. V skutočnosti však pre Malthusa bolo plodenie ľudí šťastím.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Malthus nebol prorokom skazy spôsobenej preľudnením, ale optimistom očakávajúcim, že technológie a schopnosť zvyšovať produktivitu umožnia dostatočný rast pre nasýtenie obyvateľstva. Preto nepotreboval byť za kontrolu pôrodnosti ako dnešní neomaltuziáni.

Nekonečnosť ľudských túžob

Základným prvkom, ktorý ekonómia prevzala od Malthusa, bola nekonečnosť ľudských túžob. Nekonečnosť reprodukcie nahradila potenciálna nekonečnosť spotreby.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Zuzana Kepplová.

Nebude to ako počas druhej vlny, dušujú sa koaličníci. Vírus odpovedá.


7 h
Peter Schut.

Delta masaker môže prinútiť koalíciu k tomu, čo teraz odmieta. A nezabúdajme na omikron.


7 h

Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


9 h
Zuzana Kepplová.

Toto nie je vianočný charitatívny bazár, ale pandémia.


10 h
Skryť Zatvoriť reklamu