Napriek vyhláseniam aktérov, že si nebudú odkazovať cez médiá, neštandardnosť slovenskej krízy spočíva aj v tom, že sa rozohráva v priamom prenose. Skutočnosť, že pozície Sulíka, Matoviča i ďalších sú medializované, respektíve verejné, je kliatbou, ktorá nesmierne zužuje cesty k dohode.
Keďže, po prvé, niet takej verzie kompromisu, z ktorej by účastník nevyšiel ako lúzer, ktorý ustúpil zo svojich podmienok.
Po druhé, vytýčením ultimátnej červenej čiary, ktorú neprekročí, aktér oberá sám seba o manévrovací priestor. Prípadová štúdia je tu „maxima“ Sulíka, že „predčasné voľby nechceme“.
Len z obavy, aby sa vo verejnom priestore neusadil nezmysel, že chce vládnuť s Pellegrinim, klubu OĽaNO rovno odkazuje, že sa môžu zomknúť za premiérom, keďže „ultima ratio“, kde by dve tretiny poslancov OĽaNO prišlo o mandáty, Sulík v programe nemá.
