Autor je filozof, pracuje v advokácii
Jedným z mnohých dôsledkov pandémie je zintenzívnenie debát o duševnom vlastníctve a priemyselných právach; konkrétne o tom, či fungujú dobre a prispievajú k blahu ľudstva, ako by mali.
Od začiatku pandémie sa vyskytovali prípady nadmerného vymáhania týchto práv. Za všetky spomeňme prípad spred roka z mesta Brescia na severe Talianska, vtedy boriaceho sa s brutálnou prvou vlnou nového koronavírusu.
Niekoľko lekárov vtedy na 3D tlačiarni vytlačilo ventily, akútne chýbajúce pri používaní pľúcnych ventilácií v preplnených nemocniciach. Pôvodný výrobca im za to hrozil žalobou za porušovanie jeho patentov.
Čo chránia patenty
Najväčšie obrátky však táto debata nabrala pri patentoch na vakcíny. Krajiny tretieho sveta, zdravotníci vrátane organizácií ako Lekári bez hraníc či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) žiadajú v prípade vakcín pozastavenie medzinárodnej dohody TRIPS, na základe ktorej sa dajú tieto patenty vymáhať.
Argumentujú tým, že vymáhanie patentov neprimerane obmedzí výrobné kapacity, predraží vakcíny a spôsobí zbytočné úmrtia. Treba dodať, že niektoré spoločnosti, napr. AstraZeneca, samy iniciatívne ponúkajú bezplatné licencie na patenty na vakcíny.
Proti sú bohaté krajiny pod vedením Spojených štátov a Európskej únie. Argumentujú, že patenty sú nástrojom podpory inovácií v súkromnom sektore a pozastavenie TRIPS tak spomalí výskum. Tvrdia, že aj im ide o ľudské životy, ktoré výskum v súkromnom sektore zachraňuje.
