Vierou v schopnosť sebareflexie vlády, ktorú vyjadrila vo vyhlásení ku kríze, vydala prezidentka Čaputová svedectvo o svojom veľkom životnom optimizme.
Len stručný „skríning“ dôvodov, prečo sú jej očakávania prehnané, by zabral asi desať stĺpčekov.
Prezidentka verí, že príde k sebareflexii vlády Čítajte Opakovaným dôrazom na to, kam siahajú kompetencie paláca – žiadne navrhovanie ani robenie zmien vo vláde –, sa prezidentka azda zavďačí publiku, ktoré o jej právomociach nemá poňatia.
Politickejšia verejnosť, pre ktorú je to samozrejmosť, však môže mať pocit určitej nedostatočnosti.
Ak je situácia ozaj až tak „mimoriadne vážna“, ako sama zdôrazňuje – čo nesporne je –,tak sa vnucuje myšlienka, či ako prvá ústavná a najpopulárnejšia politička štátu by sa nemala ujať moderátorskej funkcie v tejto šlamastike.
Iste, existuje desať dobrých protiargumentov. (Napr. Matovič ju neznáša a považuje za súčasť opozície.) Len aby jej neskôr nebolo vyčítané, že sa nečinne prizerala, keď domu horela strecha. Aspoň ponúknuť by sa azda mohla.
