Autor je politológ a publicista
V politike často platí, že nie je dôležité, aké veci sú, ale ako sa javia. V politických sporoch je preto dôležitý boj o interpretáciu a zároveň, podobne ako v pokri, dobré nervy.
Boj o to, čo sa hovorí
Za ľudí a SaS začali zle – namiesto toho, aby "vzburu" postavili na objektívne zlyhávajúcom Krajčím a jeho odvolaní, postavili ju na Sputniku, čo je mimoriadne zle odkomunikovateľný dôvod. OĽaNO to aj hneď využilo – začalo diskusiu rámcovať, či má byť dovoz vakcín na záchranu životov dôvodom na povalenie vlády.
Napriek tomu to nefungovalo. "Vzbúrencom" sa vo verejnom priestore podarilo obhájiť naratív zlyhávajúceho Matoviča. Načo OĽaNO zmenilo stratégiu – hlavným posolstvom sa stalo označovanie Sulíka ako rozbíjača.
A so zrejmým cieľom rozdeliť "vzbúrencov", neuveriteľne zmierlivo vystupovať voči Remišovej. Dva týždne po tom, ako ju Matovič dourážal a označil za "pyšnú princeznú".
Útok na Sulíka nebude fungovať. Ako Sulík vynadal na vláde premiérovi - nevidel nikto. Matovičove urážky Sulíka, Remišovej, samospráv, vedcov, médií a dlhého zoznamu ďalších – videli všetci. Za pád Radičovej vlády hlasoval Matovič rovnako ako Sulík. Nie je od čoho sa odraziť...
Komunikačná stratégia bola evidentne postavená na tom, že Matovič vyšle do boja svoje proxy (Naď, Grendel) a utlmí komunikáciu. Aby sa potom vrátil vo svojej štátnickej role. Lenže, ako v bájke o žabe a škorpiónovi, nevydržal.
