Či táto streda vojde do dejín, visí aj na tom, či si po predsedníctve rodiny všetky štyri strany hneď sadnú k stolu. Ďalší čas na premýšľanie, ktorý by si po komuniké Kollára SaS a zaľudia vzali, by už bolo zlé znamenie.
Nesvornosť zaľudí a veľký tieň Radičovej na dvore SaS nabádajú na skepsu. Teda, na prognózu, že či už Sulík s Remišovou ladili nástroje – skôr nie – tak v prípade, že Matovič sa zatne, obaja sa upnú na minimalizáciu škôd, a nie minimálny cieľ.
S vierou, že reputačnú katastrofu, ktorou by bolo zotrvanie Krajčího, akosi predýchajú, keďže, údajne, čas je najlepší liek (lepší ako ivermektín). A s kozmetickými úpravami – napr. dodatok koaličnej zmluvy, či niečo okolo Plánu obnovy atď. – pôjdu ďalej, akoby nesnežilo.
Pokušenie vidieť toto ako plán A, pokiaľ Matovič hneď nekľakne, podporuje batéria argumentov na motívy "moc chutí nadovšetko". Až tak podceniť Sulíka s Remišovou, že by nenahliadli svoju smutnú budúcnosť v scenári, keď – napríklad – pandemický manažment zostane bez zmeny, by sme však nemali. Obaja sú dosť dlho a dosť blízko "pri ohni", aby vedeli, že tu nejde o prekonanie jednej situácie, ale fatálnu chybu kľúčovej súčiastky.
