Kedysi sa tradovala taká dilema, či treba dať ruky preč od Ficovho štátu, alebo radšej zaťať zuby a urobiť aspoň nejaký kus roboty hoc pod neblahým vedením.
Nástojčivosť tejto dilemy možno odvinúť od skúsenosti s minulým režimom. Dodnes sa ohnivo debatuje, či bolo lepšie "robiť si svoje" – aj za cenu viac či menej prijateľných ústupkov režimu –, alebo bol jediný hodnotný spôsob života (život v pravde) ten v priamej opozícii k režimu.
Postoj absolútnej neprijateľnosti pobytu v toxickom režime sa cyklicky opakuje, pretože nikdy nebol rozriešený.
A tak aj teraz stojí vzbúrená časť koalície pred otázkou, či miništrovať v otrávenom vzduchu Matovičovej vlády v mene urobenia svojej roboty – naplnenia sľubov –, alebo odmietnuť túto účasť. (Kto dilemu nemá, je Sme rodina, ale to je iný príbeh, keďže etika vládnutia u nich ako problém neexistuje.)
Dilema programových strán tu však bola hneď po voľbách, pretože aj s dekou eufórie z porážky Fica cez hlavu museli tušiť, že rekonštrukcia štátu – alebo hoci len kozubu – pod vedením Matoviča bude herkulovská úloha.
