V spôsobe, akým Igor Matovič opäť raz obehol svojich koaličných partnerov, aby prezentoval vlastné riešenie vládnej krízy, sa pekne zrkadlí, prečo táto kríza vznikla.
Nie preto, že by Remišová a Sulík nechceli časti národu chtivej ruskej vakcíny dopriať túto voľbu. Ale preto, ako sa k nám Sputnik dostal.

Presne tak isto: poza chrbty partnerov. A to v čase, keď Igor Matovič predstieral, že sa venuje okrúhlemu stolu k opatreniam, ktoré mali okamžite zaúčinkovať proti dennej stovke úmrtí.
Kŕmenie publika rečami, že za tento husársky kúsok si zaslúži pochvalu a nie pohanu, len odvádzalo poslucháčov do alternatívnej reality. A v tejto rovine zostal Matovič aj na tlačovke, ktorou predskakoval tej ohlásenej.
Inscenoval verziu, kde sa Marekovi Krajčímu dostalo ťažkého ublíženia od menších koaličníkov, ktorí chceli otvárať, keď on plakal za zatvorenie.
Že sa to nezhoduje ani s tým, čo o predvianočnom rokovaní porozprával samotný Krajčí, nechajme teraz bokom. Matovič z vlastnej verzie urobil článok viery, k čomu vysvetlenie je len sulíkovskou herézou či remišovským pochybovaním s prstami v rane.
Venujme sa radšej svojráznemu výstupu z onej tlačovky: postupnému odstupovaniu Mareka Krajčího.
Nikdy sme o takomto ministerskom dojazde nepočuli, preto sa živo zaujímame, čo tým autor nápadu sleduje. "Plynulý prechod moci a zodpovednosti" znie zaujímavo, človek sa musí pýtať, ako to vlastne po voľbách chodí, že sa vláda dokáže obmeniť.