Autorka je režisérka
Marián sa zobudil o štvrtej ráno. Za oknami bola ešte tma, všade ticho. Vstal a šiel na toaletu. Cestou späť sa tento inžinier na dôchodku rozhodol, že ešte kým si zase ľahne, skúsi v počítači zrefrešovať stránku registrácie na očkovanie.
Objavilo sa jedno voľné miesto v meste vzdialenom ani nie 200 kilometrov. Marián neváhal. Požiadavku odoslal, systém ho zaregistroval a vzápätí mu prišla na mobilný telefón správa o presnom čase vakcinácie. Šiel si ľahnúť spokojný a to ešte nevedel, že z celého okolia bol jediný, komu sa registrácia podarila.
Kým tisícky ľudí šli po mnohých hodinách civenia na točiace sa koliesko preťaženého systému po polnoci spať, Mariánovi jeho prostata možno zachránila život.
Tento príbeh nehovorí len o zvláštnostiach národného lovu na očkovacie termíny, ale hlavne o tom, že realita života ľudí nad sedemdesiat je často vzdialená predstavám o nemohúcich babičkách a deduškoch.
Mýtus babky s bublinkovou fóliou
Keď som študovala réžiu, jeden môj spolužiak napísal scenár filmu, v ktorom bola postava babky s bublinkovou fóliou. Tá babka sedela za stolom, nič nehovorila, len pukala bublinky.
Keďže sme sa k projektom navzájom vyjadrovali, spýtala som sa spolužiaka na tú babku. Či predsa len na záver niečo neurobí alebo nepovie.
Práve vtedy som chodila brigádnicky pracovať na jednu recepciu a tam sa so mnou striedala energická dôchodkyňa, ktorá mi rozprávala fascinujúce príbehy o tom, ako ešte pred pár rokmi lietala na vetroni. Táto filmová babka by tiež mohla byť niečím zaujímavá.
„Nie,“ povedal spolužiak. „Je to proste babka. Kus nábytku.“
A podobne zmýšľa o senioroch veľká časť našej politickej reprezentácie, či už o nich hovorí ako o ľuďoch, ktorí už neprodukujú žiadne hodnoty, alebo ich má zahrnutých v kategórii „starčekovia a starenky“, ako keby to boli nesvojprávni domáci miláčikovia.
Je pravda, že sú v zdravotnom ohrození, ich význam je často devalvovaný a v spoločenskej diskusii sa menia na číslo, ktoré sa varovne nachádza v tabuľke rizikových alebo v štatistike obetí.
Lenže vek nie je vlastnosť, ktorá zrazu gumuje všetky ostatné. Vek je iba vek.
Ľudia so svojimi individuálnymi kvalitami a odlišnosťami sa odchodom do dôchodku nemenia na starčekov. Sú to dámy a páni a v drvivej väčšine zvládajú posledné pandemické mesiace s vyrovnanosťou a noblesou, akú im mladšie ročníky môžu závidieť.
Viem to, lebo zhodou okolností som v kontakte jednak so študentmi v kategórii 20+ a jednak so seniormi 75+. A hádajte, ktorá z týchto skupín má viac radosti zo života?
