SME

Náš najlepší možný svet už nepočíta s návratom do normálu

Čaká nás dlhoročný, desaťročia trvajúci zápas

Vyľudnené Hlavné námestie v Bratislave počas prvej vlny pandémie na jar 2020. (Zdroj: SME - MARKO ERD)

Návrat k normálnemu spôsobu života sa stal mantrou posledných skľučujúcich mesiacov koronakrízy.

Rok od vyhlásenia globálnej pandémie Svetovou zdravotníckou organizáciou s nádejou sledujeme očkovanie, ale tiež s napätím prijímame informácie o nových mutáciách a výskumoch, či na ne vakcíny zaberajú.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keď je pandémia koronavírusu bezpochyby najväčšou výzvou dnešných dní, nepochybujeme, že bude jedného dňa minulosťou. Ale stojíme na prahu krízy klimatickej, ktorá svojimi dosahmi pandémiu prekoná.

Často opakujeme, že klimatickú zmenu musíme zvrátiť a globálne otepľovanie zastaviť. Úprimne si však musíme povedať, že už dávno sme presiahli bod, od ktorého sme sa mohli vrátiť do normálu.

Jedinou možnosťou je sa usilovať o najlepší možný svet. Ako však bude vyzerať svet, v ktorom nebude nič ako predtým?

Komplexnosť problému klimatickej zmeny aj neurčitosti, s ktorými klimatické predpovede pracujú, vetvia budúci vývoj do obrovského počtu ciest. Z tých nie je možné vybrať tú jedinú zaručenú.

Radi to využívajú odmietači klimatickej zmeny aj kritici, ktorí odmietajú opatrenia na zmiernenie jej prejavov, lebo tie sú extrémne nákladné. To však neznamená, že o našej budúcnosti nevieme povedať vôbec nič.

Na základe údajov piatej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2013 vieme, že bez zásadných zmien činov smerujeme na konci storočia ku globálnemu otepleniu nad úrovňou štyroch stupňov.

Za posledné dva roky štúdie, ktoré spracúvajú východiskové dáta pre budúcoročnú hodnotiacu správu panelu, naznačili pre najhorší scenár oteplenie presahujúce šesť stupňov.

Na základe často nejednoznačných modelov vedci, klimatológovia, biológovia a ďalší vyrátali, že hranicou, keď sme schopní ako druh - biologicky, ale najmä ekonomicky a spoločensky - ešte otepľovanie zvládnuť, je hodnota výrazne pod oteplením o 2°C v porovnaní s predindustriálnym priemerom.

Ale už Parížska dohoda hovorí, že sa musíme usilovať o prísnejší cieľ. V roku 2018 medzivládny panel v špeciálnej správe zmenil dlhoročný cieľ, o ktorý má ľudstvo usilovať, z dvoch na 1,5 °C. To by zabránilo obrovským prírodným, ľudským aj spoločenským stratám.

Na polstupňovom rozdieli medzi 1,5 a dvojstupňovým oteplením ukázali, prečo je dôležité udržať oteplenie na čo najnižšej hranici. Stále platí, že všetko, čo je nad dvoma stupňami Celzia, sú už iba horšie klimatické budúcnosti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Za číslami sú konkrétne obete

A aj keď sa diskusia o klimatickej zmene často zužuje na stupne stúpajúcich teplôt, centimetre rastúcich hladín, či štvorcové kilometre miznúcich ľadovcov, za každým z týchto ukazovateľov sú desiatky miliónov ľudí, ktorí budú zmenami priamo trpieť.

Pri oteplení o 1,5°C bude na konci storočia vystavených vlnám extrémnych horúčav aspoň raz za 20 rokov 700 miliónov ľudí, teda deväť percent svetovej populácie, pri dvoch stupňoch to bude 28 percent populácie, teda dve miliardy ľudí.

Vážne vlny horúčav budú ešte častejšie - každých päť rokov zasiahnu 14 percent svetovej populácie pri nižšom oteplení a viac ako 34 percent populácie pri dvojstupňovom.

Predĺži sa priemerná dĺžka trvania sucha. Pri oteplení o 1,5°C to bude o dva mesiace, teda priemerne o 271 miliónov viac ľudí ako dnes bude trpieť nedostatkom vody, pri dvojstuňovom o štyri mesiace a nedostatkom bude trpieť priemerne o 388 miliónov ľudí.

A spolu s nimi miliardy iných organizmov, z ktorých veľká časť najbližšie dekády neprežije. Sme totiž uprostred šiesteho masového vymierania. Pri 1,5 stupňovom oteplení hovoríme o vyhynutí štyroch percent druhov cicavcov alebo ôsmich percent druhov hmyzu. Pri oteplení o dva stupne sa tieto hodnoty zvyšujú dvojnásobne. Pri oteplení o 4,5 stupňa takmer desaťnásobne.

O toto dnes hráme. Každá ďalšia desatina oteplenia znamená väčšie utrpenie. Ale stále máme možnosť výrazne znížiť jeho mieru.

(zdroj: SME/IG/FO)

Čo ak neurobíme nič?

Ako napísal český sociológ Stanislav Bíler, je to, ako keby sa k Zemi blížil veľký asteroid, v roku 2050 by ju mal na 96 percent zasiahnuť a vyhladiť polovicu života. Zrážke by šlo zabrániť s vynaložením veľkých zdrojov a zásadnej spoločenskej transformácie, ale začať sa musí hneď.

A namiesto spoločného projektu na záchranu by sme počúvali o tom, že v minulosti tiež padali meteority a nikomu to neprekážalo, že treba počkať, či sa zrážka naozaj potvrdí, že v roku 2050 uvidíme, či to bude naozaj tak, ako vedci predpovedajú, že deti nemajú na asteroid upozorňovať, majú chodiť do školy a nechať to riešiť dospelých, a amatérsky astronóm by do toho kričal, že asteroid neexistuje a drukovali by mu ľudia s čudnými pokrývkami na hlavách.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jeho prirovnanie má len jednu chybu. Asteroid je možné úplne od Zeme odvrátiť. Premrhali sme štyri dekády varovaní a klimatická zmena sa už odvrátiť nedá. Už dnes sme dosiahli oteplenie o viac ako jeden stupeň. Klimatická zmena bude pre zotrvačný otepľovací efekt skleníkových plynov prebiehať aj v ďalších desaťročiach.

Preto v klimatickej kríze neexistuje v pandémii taký často skloňovaný návrat do normálu. Čaká nás dlhoročný, desaťročia trvajúci zápas o zachovanie ľudského druhu aj mnohých iných foriem života na planéte Zem. Tento zápas bude potrebovať uvedomelých, vzdelaných, informovaných, vytrvalých a najmä spoločensky a politicky angažovaných občanov. Väčšinu z nás.

Od osobného k politickému

Označenie občania používame zámerne. Rozhodnutia, ktoré nás v najbližších mesiacoch a rokoch čakajú, sa totiž predovšetkým musia udiať v politickej rovine - štátnej a medzinárodnej úrovni.

Pretože náš najlepší možný svet nebude nevyhnutne iba výpočtom katastrofických udalostí, klimatických utečencov, alebo nákladov, ktoré si klimatická zmena vyžiada.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na náš najlepší možný svet sa dá nahliadať aj z toho pozitívnejšieho hľadiska. Ak ho totiž chceme dosiahnuť, bude znamenať zásadnú zmenu v spôsoboch výroby energie, osobnej aj nákladnej dopravy, spôsobe výroby potravín, ale aj iných produktov, zásadného obratu k vzťahu k prírode.

Nestačia už len nadšenci, ktorí jazdia na bicykli, alebo pretláčanie elektrických áut, potrebujeme komplexnú alternatívnu dopravnú infraštruktúru, ktorá nahradí fosílny automobilový priemysel.

Nepotrebujeme už len nádoby na separovanie plastov a pár aktivistov, ktorí na sociálnych sieťach robia osvetu, ale komplexnú cirkulárnu ekonomiku. Nepotrebujeme už len nadšených lokálnych farmárov, ktorí s láskou produkujú miestne potraviny, ale upraviť celý dodávateľský reťazec tak, aby sa produkcia lokálnych potravín skutočne oplatila a bola ekonomicky výhodná.

Nepotrebujeme len príplatky za dodávku zelenej energie od našich dodávateľov, ale skutočnú zmenu energetického mixu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Všetky osobné a individuálne rozhodnutia sú v boji proti klimatickej kríze dôležité. Ale majú byť len praktickým zhmotnením systémových zmien, ktoré pripravia a implementujú politici a úradníci pripravení riešiť budúcnosť. A potrebujú vedieť, že sú tu občania, veľká skupina občanov, ktorí od nich tento najlepší možný svet očakávajú.

Čo ak sa mýlime?

Aj keby sme dnes pripustili, že sa mýlime, čomu vlastne bráni súčasné vedecké poznanie, musíme nevyhnutne pracovať s tým, že máme iba jeden pokus. Lebo ak nás ten meteorit minie, môžeme si povedať, chvalabohu.

Ale na otázku našich detí, prípadne vnukov, ktoré položia niekoľko sekúnd pred dopadom, prečo sme neurobili všetko, aby sme zrážke zabránili, nebude nikdy existovať skutočne uspokojivá odpoveď.

Vyskúšajte si to.

Urobili ste skutočne všetko, aby ste možnej klimatickej katastrofe zabránili? Urobili ste skutočne všetko pre to, aby ste zabezpečili najlepší možný svet?

Zdroje:

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ján Figeľ.

Čo sa zmenilo pre Slovensko od času keď sa snažilo o členstvo v NATO?


Ján Figeľ
Mathias Grunewald: Ukrižovanie Krista (1513 – 1518).

Zodpovednosť sa celé stáročia pripisovala Židom.


Medveď hnedý.

Stratené dokumenty hovorili o zastrelení medvedice s hmotnosťou 67,9 kg.


Michal Wiezik
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


SkryťZatvoriť reklamu