Blesková demisia Krajčího, ktorej oproti očakávaniu týždňov (mesiacov) netrvalo ani deň od ohlásenia k realizácii, nabáda k veselšiemu pohľadu na krízu.
Prezidentka prijala demisiu Krajčího, ministerstvo dočasne povedie Heger Čítajte Z postupného odchádzania, ktoré si naplánoval Matovič až do „spojazdnenia“ nástupcu a ruskej vakcíny, totiž zišlo v momente, keď sa Sulík s Remišovou ešte raz vzopreli. Z čoho sa dá usudzovať, že premiér sa nechce ťahať za prsty s blokačnou menšinou, ktorá sa prvýkrát použila na dosiahnutie určitého cieľa.
Uhasil takto požiar. SaS a zvlášť zaľudia, ktorým hrozil – a stále nie je zažehnaný – rozpad, by totiž ďalšie dni Krajčího v úrade nestrávili. Takže ak nechceli odísť z konfrontácie ako (čiastoční) lúzri, museli trvať na okamžitej demisii.
Zastupujúci Heger sa môže chlácholiť – seba i „svedkov Matovičových“ – že Krajčí „bol jedinou podmienkou“ SaS a Za ľudí. Znamenie, ktoré vyslali, teda, že majú guráž ísť na hranu, je však nóvum v koaličnom živote. S potenciálom otvárania ďalších trecích plôch, kde menšina bude mávať „ultima ratio“. Len to nesmie preháňať, samozrejme.
Signál vyslal aj premiér. Je si vedomý prebudenej sily koaličného drobizgu. A dáva mu prednosť pred vlastnou demisiou a vládnutím v menšine, čo sú jeho jediné dve alternatívy, ak by SaS a Za ľudí odišli z vlády.
