Mnohí si myslia, že je minulosťou. Lenže je stále prítomný. Zhmotňuje sa v hlavách ľudí, ktorí sa odvolávajú na klérofašistický Slovenský štát ako na kolísku slovenskej štátnosti.
To, že štát Jozefa Tisa svojich spoluobčanov vyvážal do koncentračných táborov a ako jediný za to platil nacistickému Nemecku, je pre nich len nevyhnutná obeť pre dobro väčšiny.
Vraj, Slováci sa vtedy mali dobre. Vraj, tá mlčiaca väčšina nemala na výber.
Ľudia s podobným myslením dnes sedia v parlamente. Zvolili si ich spoluobčania. Čo všetko sa môže stať nevyhnutnou obeťou pre blaho väčšiny? Frázy o nepriateľoch národa, bielej rase, príživníkoch a škodcoch, o židovskom sprisahaní nie sú len ústrižky z dobovej tlače.
Je to pripomienka ako nebezpečne hlboko môžu ľudia klesnúť ak sa im dávkuje propaganda, že oni sú lepšia rasa než niektorí ich spoluobčania. A tí čo len vystrkujú ruky sú zdrojom ich mizérie.
Režimy v ktorých dozrievajú tragédie pre menšiny a tým pre celé generácie nás neobsadzujú s viditeľnými armádami. Je to invázia cez konšpirácie a apely na naše frustrácie. Naservírovanie nepriateľa. A tá skupina postupne narastá.
Ak bol Slovenský štát kolískou, tak to bola kolíska tragédie, nízkosti a smrti pre desaťtisíce ľudí. Kto dnes takýto štát oslavuje?
