Ešte aj do zbierky „prerazené dná a prekonané vrcholy“ vlády Matoviča je z korupcie obvinený riaditeľ tajnej služby kapitola absolútne výnimočná. Bezprecedentný úkaz čerí i tak netransparentné vody vládnej krízy, ktorej neštandardní aktéri ako tvorcovia bezdôsledkovej etiky garantujú, že vplyv Pčolinského kauzy na budúcnosť sa nedá odhadnúť.
Urgencia čo najrýchlejšieho vyšetrenia je jediná možná reakcia rodiny, ktorá si SIS vydobyla v rámci koaličného „bartrovania“ v situácii, keď všetko ostatné „silové“ si prisvojilo OĽaNO. (Vrátane Vojenského spravodajstva.)
Akokoľvek megaaféra dopadne – trebárs aj zbavením obvinenia – blamáž je absolútna. A nieže Kollárovej strany, ale štátu. Ak totiž taká kľúčová osoba bezpečnostnej infraštruktúry, ako šéf je tajnej služby, padne do akéhosi podozrenia, rieši sa to vždy s maximálnou diskrétnosťou.
Teda odstúpením, napr. zo zdravotných dôvodov, a prípadne sa trestne stíha až neskôr (alebo nikdy).
Takpovediac slávnostnou korunováciou bezpečnostnej blamáže krajiny je skutočnosť, že proti riaditeľovi svedčí jeho námestník (!!!, a to tiež z cely !!). Absurdné.
