Autor je študent práva na Masarykovej univerzite v Brne
Máloktorý z ústavných orgánov musí byť akcieschopný vždy. Parlament sa zíde a rozíde, rovnako Súdna rada. Sudcovia Ústavného súdu do Košíc cestujú a potom idú zase domov. A prezidentka je len jedna. Vláda však nikdy nespí a nemôže spať.
Ako sa potom dívať na možné stiahnutie sa do úzadia premiéra? Poďme si predstaviť ústavnoprávny kontext tohto nápadu.
Ústava pozná situácie, keď nemáme parlament, lebo je rozpustený, keď nemáme prezidenta, lebo ešte nebol zvolený, keď nemáme Ústavný súd, lebo (žiaľbohu) neboli vymenovaní jeho sudcovia. Za každých okolností však musíme mať vládu.
Vládu nemožno odvolať a nechať krajinu bez kabinetu; doterajší ostáva až do vzniku nového. Vláda môže podať demisiu, teda rezignovať, ale táto rezignácia je iná ako ostatné: aj keď ju prezident prijme, vláda ostáva. Ak podá demisiu člen vlády, v záujme riadneho chodu vlády ju nemusí prezident hneď prijať a člen vlády ostáva vo funkcii, aj keď by už možno nechcel. Vláda vládne stále a kontinuálne.
