Nie je čas na sondy do premiérovej duše ani na amatérske diagnózy porúch osobnosti. Má svoje špeciálne miesto v panteóne populistov a zožal prívlastky, ktoré v učebniciach histórie nelichotia. A toto môžeme opakovať dookola.
Koaliční partneri si uvedomujú, že nemôžu zatvárať oči pred realitou, že s Igorom Matovičom sa nedá vládnuť.

Môžu urobiť ďalšie pokusy zmieru. Zostaviť memorandum o neútočení, ale väčšina chápe, že to budú barličky, ktoré sa im pomôžu dostať cez ďalšie dni, možno týždne. Len do bodu, keď premiér bude opäť sám sebou a povýši svoju emóciu nad záujem krajiny.
Matovič nemá plán, on má emócie: potrebu pomsty, pocit ublíženosti, potrebu víťazstva a permanentnej pozornosti. Nemá partnerov, ktorí by mali vzácne skúsenosti s vládnutím. A tých profesionálov, ktorí majú dobrý plán pre Slovensko, či už v oblasti vedy, alebo diplomacie, podráža.
V situácii, keď Sloboda a solidarita volá po výmene premiéra a v hre je alternatíva, že by sa šéfovia koaličných strán z vládnych postov tiež stiahli, zodpovednosť je v rukách Igora Matoviča.
Krajina teraz čaká na Matovičove interpretácie zodpovednosti. Bude to ďalšia skratka, trik, ktorý šokuje, alebo ďalší výpočet nepriateľských síl? Alebo to bude uznanie neudržateľnosti situácie?
Rozpustí Igor Matovič všetky pozitíva, ktoré si nazbieral v boji proti korupcii, v chaose a neistote?
Odsúdi krajinu na situáciu, kde konflikty budú ďalšie tri roky visieť nad našimi hlavami ako hlavný atribút tejto politickej reprezentácie? Prekvapí nás Igor Matovič?