Autor je sociológ a vysokoškolský pedagóg, venuje sa najmä otázkam chudoby
Predpoklad, že krízy otvárajú okná príležitostí na paradigmatické zmeny politík, bol v posledných dekádach opakovane globálne zdiskreditovaný. Prinajmenšom v tom zmysle, ak zásadné zmeny posudzujeme podľa toho, ako prispievajú k podpore dôstojnosti, spravodlivosti a súdržnosti.
Stačí sa pozrieť na to, aké konzekvencie štáty vyvodili z ekonomickej a finančnej krízy, migračnej krízy, alebo ako sa stavajú ku klimatickým zmenám. Stane sa ekonomická, sociálna a spoločenská kríza vyvolaná pandémiou podobnou premeškanou šancou?
Ak by to tak nemalo byť, ak by táto kríza mala skutočne viesť k premene vzťahu medzi štátom a občanom, je potrebné z toho urobiť explicitný predmet záujmu a diskusie.
Vymaniť sa z návalu každodennej agendy, ktorú do verejnej politiky prináša pandémia, a pokúsiť sa poskladať celistvejší obraz toho, čo nám tu vzniká/rozpadáva sa pod rukami.