Autor je dramatik, galerista a spisovateľ
Plán obnovy kultúrnych a kreatívnych odvetví ministerstva kultúry je zverejnený. Nie je jasné, či zdroje na reformné zámery pôjdu z Plánu obnovy, zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov, ale ak by šli z Plánu obnovy, Slovensko by tak splnilo uznesenie EP 2020/2708 a namiesto odporúčaných dvoch percent na obnovu kultúry navrhlo MK sumu 246,5 milióna eur, čo je až 4,25 percenta.
Optimizmus nás prejde, keď sa pozrieme, kam peniaze smerujú a ako sa použijú.
Najviac pôjde na knižnice
Nemeškajú len diaľnice. Nemáme ani encyklopédiu a slovníky Čítajte Na reformu štruktúry a kvality knižničnej siete pôjde najviac (101 miliónov eur). Nie až tak mimochodom, keď zrátame jednotlivé položky v podkapitole knižnice, dostaneme sa k sume 101,3 mil eur, a nie k sume 101 miliónov, ktorú uvádza ministerský materiál. Ak na MK nevedia zrátať niekoľko položiek, oprávnene musíme mať pochybnosti o každom údaji v materiáli. Ale však nebuďme puntičkári, čo je to tristotisíc v kultúre, však.
Idea premeniť ťažiskové knižnice na viacúčelové komunitné centrá je správna, hoci sa v navrhovanom formáte míňa hlavných cieľov – podporiť najviac postihnuté oblasti kultúrno-kreatívneho priemyslu.
Knižnice boli zanedbané už pred covidom a využiť na to peniaze EÚ je v niektorých bodoch sporné.
Na zmenu riadenia knižníc je určených 10,2 milióna eur. Po detailnejšom skúmaní zistíme, že suma je určená pre 103 manažérov reformného tímu, ktorý vypracuje a bude riadiť rekonštrukciu knižníc od architektúry až po stavebnú činnosť.
Takto presne nemá vyzerať projektové riadenie.
Keby úradníci na Ministerstve kultúry pozornejšie sledovali jednotlivé podprogramy FPU, zistili by, že Fond pre umenie už poskytol viac ako 6 miliónov eur na vyše 1500 projektov rekonštrukcií knižníc. A to všetko bez manažérskej podpory a zbytočného zamestnávania desiatok úradníkov.
Prečo zamestnať toľko manažérov? Čo bude s nimi po skončení projektu? Stačilo by nastaviť finančné a technické parametre a nech si vlastníci knižníc (štátnych je zlomok, ide najmä o samosprávu) riadia rekonštrukcie sami.
Ďalších desať manažérov má riadiť pasportizáciu objektov (0,8 milióna eur), tú si však ministerstvo vie objednať aj externe. Rovnako je nezmysel vytvárať akreditáciu knižničných štandardov za 2,4 milióna eur, opäť zamestná desať ľudí. Ibaže by MK chcela zamestnať všetkých kreatívcov, ktorí skončili ako dokladači tovaru v obchodoch.
Načo máme už jestvujúcich úradníkov? To je predsa jasné, aby niečo a niekoho riadili.
Pozrime sa na rekonštrukciu knižničnej siete za 70 miliónov eur. Doteraz sa rekonštrukcie financovali z podprogramu FPU a fungovalo to, lebo projekty riešili zriaďovatelia knižníc. Zo skúseností totiž vieme, že MK je najhorší staviteľ v kultúre.
SND sa stavalo 25 rokov, SNG doteraz nie je dokončená a cena rekonštrukcie poskočila z pôvodných 35 na vyše 70 miliónov eur, Krásna Hôrka bude stáť namiesto ôsmich miliónov o 35 viac a jej otvorenie je v nedohľadne. Dať čokoľvek stavať pod kuratelou MK je bezpečnostné riziko. Dať to externej firme, dočkáme sa navýšení a knižnice nebudú ani o dve volebné obdobia.
Na akvizície knižníc a zmazanie knižničného dlhu je vyčlenených 11 miliónov. Pochvala. Dôraz by sa mal klásť na detskú literatúru, teda budúcich čitateľov (nie samolepkové barbiny). V projekte chýba dotácia výpožičného, ktorá je u nás na úrovni z čias Márie Terézie. O čom hovoríme, keď hovoríme o knihách? Súčasťou knižného reťazca je spisovateľ, vydavateľ, kníhkupec, knižnica a čitateľ. Projekt by mal preto myslieť na všetky ohnivká reťazca a podporiť každého, toto v projekte zásadne chýba.
Na desať bibliobusov je určených 3,3 milióna a a verím, že sú určené sociálne vylúčeným osobám a nedostupným častiam Slovenska.
Na prístup k digitalizovaným knihám 6,8 milióna eur. Asi by bolo dobre sa zamyslieť (MF), prečo majú klasické knihy inú DPH ako elektronické a audio knihy. Sme anomália v EÚ. Oprávnenosť digitálneho rozpočtu sme nepreskúmali, hoci sa ponúka poznámka o hlbokom neprehľadnom koryte v IT.
Pozor na množenie inštitúcií
Reforma podpory kreatívneho priemyslu a dotačných mechanizmov bude stáť 13 miliónov eur.
