Autor je teológ a farár
Keď sa povie „kostolník“, väčšina ľudí si predstaví staršieho, prísneho, odmeraného pána, s ktorým nie je veľmi reč a ak, tak len na vážne témy. Presne takého v Šumperku nemám. Vlastne, mám tu pravý opak.
Náš kostolník vôbec nezapadá do tabuliek. Čerstvý päťdesiatnik, ktorý nepokazí žiadnu zábavu, a hoci za mlada robieval popri inom zamestnaní vyhadzovača na diskotékach, je to dobrák od kosti.
Do cirkvi sa vlastne dostal náhodou: on hľadal bývanie a náš zbor kostolníka. Slovo dalo slovo a náš byt pre kostolníka našiel na dlhé roky nového obyvateľa. Ukázalo sa, že dohodnúť sa s ním je dlhodobo win-win situácia pre obe strany.
Keď sa občas dostaneme k vážnym debatám o vzťahoch, zvykne s nadhľadom konštatovať, že je „lepší dobrý rozvod ako zlé manželstvo“. Vie, o čom hovorí, dobrú manželku a šťastné manželstvo našiel až na tretí pokus.
Ale našiel a to sa počíta. Spolu s manželkou sa pre naše deti stali adoptívnymi starými rodičmi a pre nás najlepšími susedmi, akých sme si kedy mohli priať.
Ak by mi to svoje porekadlo o „dobrom rozvode“ povedal, keď som mal šestnásť a patril som ešte k fundamentálnym kresťanom, z čoho som vďaka Bohu vyrástol, bol by som schopný sa s ním pohádať až „do krvi“.
Dnes už nie. Videl som, aj vo svojej farárskej praxi, až príliš veľa manželských párov, ktoré spolu zostali len pre spoločenské tlaky alebo kvôli deťom. Tým nechcem povedať, že rozvod je jediné riešenie každej krízy v manželstve.
