Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Keď v roku 1986 vybuchla jadrová elektráreň v Černobyle, Serhij Plochij (rusky Sergej Plochij) žil na Ukrajine asi päťsto kilometrov od katastrofy. Po odchode do Kanady v 90. rokoch mu zistili zápal štítnej žľazy, jeden z prejavov choroby z ožiarenia.
Prežil a napísal knihu. Dokončil ju však až po ukrajinskom Majdane, keď sa konečne otvorili archívy.
Ako reaktor otriasol sovietskym impériom
Kto videl kultový seriál HBO Černobyľ, môže mať azda aj trochu právom pocit, že o katastrofe vie všetko. Že nič pútavejšie a pravdivejšie sa nedá natočiť či napísať.
Kniha ukrajinského vedca vyšla prvýkrát v roku 2018. V angličtine. V rovnakom čase, keď sa začal nakrúcať seriál. Až teraz ju preložili do ruštiny. Plochij za ňu získal cenu Baillie Gifford Prize. Dokázal, že je možno jedným z najväčších znalcov ukrajinskej histórie, východoeurópskych dejín a duše sovietskeho človeka.
Černobyľskú katastrofu nevníma len v jej technologických detailoch, ale v súvislostiach, ktoré by väčšine nenapadli – v jej vplyve na rozpad komunistického impéria. Nie je to vraj tak, že keby nevybuchol Černobyľ, Sovietsky zväz by tu bol dodnes. Ale chod dejín predsa ovplyvnil.
História jadrovej katastrofy je knihou o histórii jedného reaktora, ktorý mal byť dôkazom životaschopnosti komunistického režimu. Tým, že zlyhal, vyvolal na Ukrajine nezadržateľný politický proces, založený na tradičnom odpore k Moskve.
Viera vo vedu made in ZSSR
Keď v poslednú aprílovú sobotu hodinu po polnoci vybuchol štvrtý reaktor černobyľskej elektrárne, dvaja miestni lovili ryby v nádrži, ktorá slúžila ako chladič reaktorov. Zbadali plamene, šľahajúce k nebu a pokračovali v rybačke.
