Poslanec Európskeho parlamentu za stranu Spolu-OD/EPP
Boj o biomasu a jej zložitú úlohu v hľadaní obnoviteľných zdrojov energie beží na plné obrátky. Ministri hospodárstva škandinávskych a pobaltských krajín spolu s V4 žiadajú, aby akékoľvek formy biopalív boli podporené v rámci zelenej taxonómie, inak povedané, boli deklarované za prospešné pre klímu a dosiahnutie európskych klimatických cieľov.
Ich argument je jednoduchý, smernica o obnoviteľných zdrojoch energie všetky biopalivá v podstate klasifikuje ako udržateľné, a do dôsledkov ide jedine v prípade biopalív vyrobených z potravinárskych a krmovinárskych plodín.
Hovoríme o návratnosti uhlíka
Udržateľnosť sa zakladá na troch pilieroch, sociálnom, ekonomickom a environmentálnom. Udržateľné aktivity teda majú zarábať, poskytovať dôležité služby pre spoločnosť a optimálne prispievať k ochrane životného prostredia. Ak si uvedomíme, že čelíme klimatickej kríze a kolapsu biodiverzity, je zrejmé, že environmentálny pilier nedokážeme udržať a udržateľnosť sa nám vzďaľuje.
Termínom udržateľnosť sa nešetrí. Celá bioenergia je údajne udržateľná, v čase keď len necelá pätina lesných ekosystýmov európskeho významu je v priaznivom stave, je zároveň väčšina lesných porastov certifikovaná ako trvalo udržateľne obhospodarovaná.
Environmentálny dosah využívania biomasy sa od certifikačných schém či frekvencie používania slova „udržateľný“ neodvíja. Pri zohľadnení všetkých dosahov využívania lesov je formálne a všeobecné deklarovanie udržateľnosti biomasy veľmi škodlivý greenwashing.
