Igor Matovič sa pozerá na to, ako sa rozpadá jeho vláda. Sleduje ohňostroj svojej márnosti. Len on môže zvrátiť pád vlády, lenže premiér bojuje hlavne o interpretácie.
Potrebuje príbeh víťazstva, a nevie ho zosúladiť s obrazom odchádzajúceho premiéra. Partneri mu preto ponúkli kompenzácie – nemusel by odchádzať sám.
Väčšina štátnických krokov sa začína tam, kde silné egá prijmú aj riešenia, ktoré nepočítajú s ich dominanciou.

Krajina je vyčerpaná. Aké rozhodnutia urobí znechutený volič? Pred rokom vykonal svoju prácu, zvolil si to, čo malo byť vládou zmeny a očisty.
Je pochopiteľné, že mnohí sa desia predstavy ďalšieho predvolebného boja a toho, aký výsledok splodí frustrácia voliča.
Aké by boli odkazy pre voliča? Zabráňme návratu Roberta Fica alebo Pellegrini nie je zmena? Ako bude znieť odkaz Igora Matoviča? Potrebujeme ďalšiu šancu? Lenže také šance na očistu krajiny, aká sa otvorila pred rokom, história len tak nerozdáva.
Rozmýšľa Igor Matovič nad tým, čo bude deň po páde jeho vlády? Akú pachuť bude mať „víťazstvo“, ak ho zadefinuje tak, že neustúpi?
Popritom mohol povedať, bol som prichystaný na iný boj, nerátal som s pandémiou a ťažkosťami, ktoré prináša. Chcel som byť autentický, ale neodhadol som, čoho je zo mňa už priveľa, a chápem, že nie je čas, aby som sa teraz učil, ako sa riadi krajina.
Mohol povedať, že chce zveriť svoju vládu človeku, ktorý dokáže viac spájať a on sa bude v parlamente venovať boju proti korupcii.
Mal by priestor si naštudovať kauzy Viktora Orbána, aby lepšie chápal, prečo by sa s ním nemali robiť tajné obchody za chrbtom partnerov doma a v Únii.
Mohla to byť jednoduchá veta: záleží mi na tom, aby nastal čas politického pokoja. Aby sa vytvoril priestor na hojenie a záchranu životov, ktoré sú stále ohrozené. Jemu zjavne nie je dané taký pokoj vytvárať.