Článok pokračuje pod video reklamou
Autorka bola ministerka obchodu a cestovného ruchu v rokoch 1991-1992 a veľvyslankyňa SR pri OECD
V období, keď denne umierajú stovky našich spoluobčanov, sme tiež svedkami predkladania do parlamentu návrhov vzdialených od skutočných problémov ľudí. Jedným z podobných návrhov je aj návrh na odsúhlasenie Ondrejského cintorína v Bratislave, aby sa stal v poradí druhým národným cintorínom.
Súvisiaci článok Bude v Bratislave aj druhý Národný cintorín? Parlament už o tom rokuje Čítajte A to aj napriek tomu, že podobný návrh bol už raz predložený a následne zamietnutý ako neopodstatnený. Vtedy a ani teraz nikto nespochybňoval význam Ondrejského cintorína pre Bratislavu a jeho zaradenie medzi dôležité historické pamiatky hlavného mesta. Rovnako nikto nespochybňuje ani nárok na jeho kompletnú rekonštrukciu.
Ale porovnávať význam historickej pamiatky s národnou kultúrnou pamiatkou je viac ako odvážne a mohlo by sa to považovať aj za neúctu k našej histórii. Schválením takéhoto návrhu by sme navyše vytvorili precedens, ktorý by mal v budúcnosti vážne následky.
Pri nástupe každej novej politickej garnitúry k moci by sa potom mohlo stať, že keby niektorý z poslancov považoval za dôležité mať napríklad druhú Národnú galériu v Prešove, druhé Národné divadlo v Nitre, prípadne zriadiť náhradnú Národnú knižnicu v Banskej Bystrici, parlament by sa tým mal zaoberať.
Predkladateľom návrhu pravdepodobne ušlo, že pojmy národná kultúrna pamiatka a historická pamiatka sa od seba v mnohom líšia.
Cintorín národných dejateľov
Martin bol od druhej polovice 19. storočia centrom národného a kultúrneho života Slovákov a pochovávanie významných osobností práve na cintoríne v Martine sa datuje už od roku 1866, keď tu pochovali Karola Kuzmányho. Započala sa tak tradícia, ktorá pokračovala pohrebom štúrovského prozaika Jána Kalinčiaka a mnohých ďalších spisovateľov, politikov a umelcov z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia.
V roku 1918 boli do Martina prevezené ostatky Martina Kukučína, v roku 1940 ostatky Janka Kráľa a položil sa základ pre vytvorenie národného panteónu, ktorý spontánne rástol.
