Autorka je bývalá herečka, diplomatka a politička, vedie spolok Živena
Nakoniec, prečo by sme mali mať úroveň? Mali sme ju niekedy v poslednom storočí? Čo žijem, tak si dovolím tvrdiť, že nie.
Ako dieťa si pamätám Bacílka, arogantného nevzdelaného „hňupa“, ktorý si vyhrnul rukávy a pracoval na zničení prvorepublikových spôsobov správania sa, ktoré doteraz obdivujeme v starých filmoch s Oldřichom Novým, teda Čechom, ktorých sme potom hnali domov v 1939.
Prezident ČSSR Novotný, ktorého fotografia visela na stene našej triedy roky, bol necitlivý hulvát a Slovensko to poriadne pocítilo. Kôlu v plote sa radšej vyhnem, nepotrebuje komentár, ale môžem na súkromnej audiencii porozprávať desiatky prešľapov Vladimíra Mečiara v zahraničí, ktoré som musela ako veľvyslankyňa žehliť a ktoré „naši“ aj dnes opakujú.
Slota, Ľupták, Mezenská, Kuffa, ku ktorým sa pridáva bývalý predseda vlády Fico...
Kedy sme teda mali aspoň nejakú slušnejšiu úroveň viac ako pár rokov? Sem-tam sa objavil nejaký „slušniak“, pre mňa to bol minister financií Mikloš, ktorého sme však hneď poslali niekam, obhádzali blatom a okrem toho nás strašne nudil tými svojimi odbornými rečami.
Odmietame nudných slušniakov, nech vládnu zábavní hulváti
Priznajme si, že sa doma v „našom smrádočku“ cítime dobre. Inak by sme si ho predsa opakovane v slobodných voľbách nevolili.
A že sa nevieme zmestiť do kože ani v zahraničí? Nevídali. Byť slušný sa už predsa nenosí. Prezident Trump bol pašák, Johnson klamár a bývalý francúzsky prezident to teraz dostal natvrdo. Byť slušný je predsa passé už od čias Bukowského a Ferligettiho, nie?
Urobme si selfie s vulgárnym gestom, veď je to do popuku. Krajinou sa ozýva - tak kde, vy vychovanci, vidíte príklady? Zmierte sa konečne s tým, že byť vulgárny je cool. To vedia už aj mamičky s malými deťmi na facebooku.
Ale naozaj chceme byť všetci Martinkou z Turca, ktorú nám dlhé týždne predkladali naše obrazovky, aby sme sa na nej, chudere, zabávali a brali si z nej popritom príklad? Naozaj nám nezáleží na budúcnosti, na povesti, na úrovni nášho života, na našich deťoch?