Autor je štátny tajomník MZVaEZ za stranu SaS
Na prvé počutie to môže znieť vábivo: Kašlime na Európsku úniu, veď Briti a Izraelčania očkujú rýchlejšie, keď im „bruselská byrokracia“ nezväzuje ruky. A čím skôr zatvorme hranice a rovno odmietnime aj peniaze z európskych fondov, aj tak nimi len zadlžíme naše deti.
Zdvihli by ste ruku za niektorý z týchto „receptov“ na krízu? Nezakladajú sa síce na pravde, ale prečo to nevyskúšať, však?
Čo tam potom, že vďaka európskej solidarite a pravidlu „každému rovným dielom“ začalo Slovensko očkovať už koncom roka 2020 a má perspektívu zaočkovať všetkých, ktorí budú mať záujem, už do leta. A že vďaka Európskej liekovej agentúre (EMA) môžeme našim občanom ponúknuť hneď niekoľko druhov účinných a bezpečných vakcín.
Nehovoriac o veľkých ekonomických škodách, ak by sme chceli „hermeticky“ zatvárať hranice. Navyše, naozaj si myslíme, že bez peňazí zo spoločnej európskej kasy, z ktorej nám za jedno vložené euro pošlú dve, sa dokážeme spamätať z následkov koronakrízy?
Lekcia z brexitu: viac počúvať
Dajme však iróniu bokom. Faktom je, že podobné otázky spochybňujúce význam EÚ a nášho členstva v nej, už roky kolujú sociálnymi sieťami. Aj to ma utvrdzuje, že časť verejnosti na Slovensku nemá ani takmer po 17 rokoch od nášho vstupu do európskeho spoločenstva dostatok informácií o tom, aká je pre nás Únia dôležitá a ako veľmi ovplyvňuje naše životy.
A tiež, že nie je fér, keď ju často obviňujeme z našich vlastných zlyhaní. Tým nechcem povedať, že by za to mohli len samotní občania. Naopak, spytovať svedomie si musíme aj my, politici a úradníci z vôle ľudí, či už pracujeme v Bratislave, Bruseli, Berlíne alebo Prahe.
EÚ ako druhá najväčšia ekonomika sveta s takmer pol miliardou obyvateľov stojí na križovatke. Celosvetové šírenie koronavírusu, ale aj odchod Spojeného kráľovstva naplno odkryli dávno známe problémy Únie a poukázali na nové výzvy, ktorým čelíme. Pandémia odhalila, kde Európa pracuje pre ľudí a kde v tejto úlohe zaostáva.
Poučení brexitom vieme, že nadiktovať kľúčové zmeny zvrchu, bez poctivého dialógu s občanmi, by aj pri tom najlepšom úmysle bolo zlou cestou. Vždy je dobré, keď reformy vychádzajú z aktívnej diskusie širokej verejnosti, odborníkov, podnikateľov a ďalších profesijných či záujmových združení.
Platí to na komunálnej aj národnej úrovni, tak prečo by to nemohlo fungovať na celoeurópskom „leveli”?
Popri dôkladnom zhodnotení stavu Únie chce túto otázku zodpovedať pripravovaná Konferencia o budúcnosti Európy. Rok trvajúca séria diskusií a podujatí, ktoré odštartujú 9. mája, má určiť, akú EÚ členské štáty a ich občania chcú. Ak chceme vybudovať „Európu zajtrajška“, potrebujeme poznať názory tých, ktorí v nej budú žiť.
Samozrejme, nie všetci máme rovnakú predstavuj o tejto budúcnosti. O to dôležitejšie bude, aby sa vyjadrili všetci európski občania s rôznorodými víziami, od Bruselu až po Svidník, od Atén až po najsevernejšiu fínsku dedinku.
Nikto sa v tejto diskusii nesmie cítiť diskriminovaný a každý by mal byť vypočutý. Iba tak prekonáme rozdiely a vyzdvihneme to, čo nás spája. Bez otvorenej a inkluzívnej diskusie o témach, ktoré sú pre ľudí dôležité a zasahujú do našich životov, to však nepôjde.
