Autor je odborársky funkcionár a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
V Španielsku sa rozhodli, že budú experimentovať so skracovaním pracovného času. Do experimentu sa má od jesene tohto roka zapojiť niekoľko desiatok firiem, aby získali odpoveď na otázku, či je možné skracovať pracovný čas.
Pričom stratu odpracovaných hodín vykompenzovať zvýšenou produktivitou a či benefity z takejto zmeny, ako tvrdia doterajšie experimenty, v konečnom dôsledku pomôžu všetkým. Zamestnávateľom, zamestnancom, ekonomike aj spoločnosti.
Ako sme prišli k voľnej sobote
Samozrejme, zámer experimentovať s pracovným časom nemôže ostať bez negatívneho ohlasu od priemyselníkov. Ricardo Mur (šéf CEOE Aragón) tvrdí: „Dostať sa z tejto krízy vyžaduje viac práce, nie menej“.
Naši priemyselníci podobne reagovali na aktivitu KOZ, ktorá sa pokúsila začať na túto tému debatu pred približne dvoma rokmi.
Úsmevné je, že rovnakú rétoriku razili aj komunistickí potentáti minulého režimu, ktorí sa obávali skracovania pracovného času. Bohumil Šimon, ekonóm Štátnej plánovacej komisie, ktorý spolu s kolegami presadil experimenty so skracovaním pracovného času o tom povedal: „Skrátenia pracovného týždňa sa obával najmä Antonín Novotný, myslel si, že to rozvalí ekonomiku, najmä preto sa experimentovalo.“
Vedenie KSČ si nevedelo predstaviť výpadok 15 percent pracovného času, čo predstavovalo zhruba milión zamestnancov. Ich nedôvera pramenila z faktu, že v trvalo nedostatkovej ekonomike by muselo dôjsť k zásadnému skoku v produktivite práce.
Až na základe dôkazov z úspešných experimentov sa komunistické vedenie ČSSR rozhodlo zrušiť pracovnú sobotu.
(zdroj: EUROSTAT)Washingtonský konsenzus nám bráni
Experimenty, prebiehajúce po celom svete zistili, že po skrátení pracovného času rastie produktivita, spokojnosť zamestnancov, klesá fluktuácia a skracovanie pracovného času má pozitívne dosahy aj na produkciu skleníkových plynov, a tým na klimatickú zmenu.
