Okrem Fica, ktorý prorocky vedel, že „do roka a do dňa“, kolaps vlády zmeny práve na prvé narodeniny nabúrava väčšinové očakávania, že štvorkoalícia dožije ak nie štyri roky, tak dlho.
Jedno z poučení roka takto je, že obavy z návratu Fica a Smeru neboli až takým tmelom súdržnosti, ktorý by prekonal vrodené či získané animozity a mentálnu nezrelosť časti koaličnej nomenklatúry.
Už iniciačný spor o financie (kde bol Sulíkov nárok nesporný) s následnou anexiou všetkých silových rezortov jednou stranou – čo je nevídaná mocenská nerovnosť v (štvor!!)koaličnej vláde – predznamenával budúcnosť plnú konfliktov.
Avanturizmu Matoviča sa celý rok darilo aj „vďaka“ predsavzatiu SaS, že nezhodí ďalšiu vládu pravice („pravice“).
Najneskôr test národa však zviditeľnil dve okolnosti, ktoré robia konfiguráciu z marca neudržateľnou: Skutočnosť, že pandémia je terén, na ktorom sa dôsledky nekvalifikovaného riadenia prejavujú okamžite a bolestnejšie (ako kdekoľvek), nemohla prežiť v kombinácii so štýlom vládnutia a takpovediac prierezovou nekompetenciou premiéra.
