Autor bol ministrom financií, pôsobí ako prezident ekonomického think-tanku MESA 10
Pred dvoma týždňami predložilo ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkovanie Plán obnovy a odolnosti SR. Dokument je napísaný veľmi dobre. Oproti prvému, jesennému draftu, ktorý bol ešte veľmi všeobecný a rámcový, je ten dnešný dopracovaný do omnoho väčšej konkrétnosti a bol už predbežne konzultovaný aj s Európskou komisiou.
Prečo mám teda obavy?
Pomenujme vinníkov
Plán obnovy je na stole. Čo si o ňom myslí Mikloš či Kažimír (anketa) Čítajte Každý dobrý plán musí zodpovedať tri základné otázky. Kde sme a prečo tam sme? Kam sa chceme dostať a ako sa bude vyvíjať prostredie, v ktorom budeme fungovať? Ako sa tam chceme dostať, čo a ako musíme urobiť, aby sa nám to podarilo?
Prvá časť prvej otázky (kde sme?) je zodpovedaná veľmi dobre. Plán obnovy ponúka pravdivú a presnú analýzu súčasného stavu (diagnózu) krajiny najmä z hľadiska jej konkurencieschopnosti a odolnosti voči aktuálnym a budúcim výzvam.
Nie je to vôbec radostné čítanie a ide vlastne o veľmi tvrdú obžalobu vlád Smeru (I a II), ktoré u nás v dobrých a hojných časoch vládli po roku 2006 dvanásť rokov a dostali nás tam, kde sme.
Druhá časť prvej otázky (prečo sme tam, kde sme?) zodpovedaná v dokumente nie je a to asi preto, že autormi dokumentu sú odborníci (technokrati), ktorí sa chceli vyhnúť politike. Problém však je, že bez zodpovedania tejto otázky a komunikovania odpovede na ňu, sa zvyšuje riziko neúspechu celého plánu.
Najlepšie to ilustruje znepokojujúci fakt, že aktuálne najpopulárnejšia strana, ktorá sa dnes pasuje do pozície budúcej alternatívy pre Slovensko, je bez výnimky (!) tvorená ľuďmi, ktorí sú za dnešný neutešený stav krajiny zodpovední.
Sledujeme pohyblivý cieľ
Druhá otázka (kam sa chceme dostať a akým výzvam budeme čeliť?) je v dokumente zodpovedaná dobre a z pohľadu cieľa aj veľmi ambiciózne. Z dnešnej ekonomickej úrovne 74 percent priemeru EÚ sa chceme do roku 2030 dostať na 92 percent.
