Ešte si pamätáme, ako Igor Matovič ukončil boj s plagiátmi požiadavkou, že on sa svojho titulu vzdá, až keď sa ho vzdá aj minister školstva. Podmienky z nedele večera sú podobne absurdnou slučkou: Matovič v nich pred svojimi stúpencami akože prešiel neprajníkom a ohováračom cez rozum.
Jeho terminológiou: ukázal, že oproti jednému prstu, ktorý ukazuje, sú tri namierené na toho, kto viní. Čiže tí, čo ho kritizovali, sa majú pratať z dvora, až potom vykráča on.
Igor Matovič skúša svoj odchodový príbeh zapasovať do obľúbeného žánru rozprávky o chytrákovi z malého mesta, čo prišiel a všetkých prechytračil. V poriadku, priaznivci "obyčajných" dostali to, čo Fico kedysi nazval "našou verziou".
Fascinujúca je – podobne ako pri Sputniku – hĺbka Matovičovho presvedčenia, že všetci naokolo sú hlupáci, ktorých on dokáže prebrať z driemot originalitou svojich riešení. Sotva mal niekto v schopnosti uraziť širší záber ako Igor Matovič.
Najrozčuľujúcejšia však nie je úloha chytráka, ktorú si prisudzuje. Ale presvedčenie, že stelesňuje akúsi esenciu ľudovej múdrosti. On nemusí byť školovaný, on totiž spravodlivosť cíti. Prosto mu bolo zhora nadelené...
