Odkladom parlamentnej schôdze o týždeň (!!) dal Kollár na vedomie sveta – aby to niekomu náhodou neušlo! –, že koaličná kríza znefunkčňuje základný chod štátu. Stop zákonom o respirátoroch, odškodňovaní i ďalším je akoby deklarácia priorít tejto garnitúry: kým nevyriešime sami seba, nech stojí aj zemeguľa.
Neprenášať na voličov „prevádzkové“ poruchy politiky je kapitola z elementárnej štábnej kultúry. Ale nie na Slovensku.
Kríza paralyzovala vedenie štátu. Nefunguje parlament ani ministerstvá Čítajte Výhovorkou, aby „sa chaos a cirkus z koaličných rád nepresunuli do parlamentu“, Kollár maskuje nesvojprávnosť, resp. neschopnosť tvoriť jednoduché konsenzy o poschodie nižšie, keď „hore“ lietajú taniere. Nech radšej skrachuje ďalších desať firiem alebo pribudne sto ľudí na ventilácii, než sa namáhať v neštandardnej situácii, keď sa elity tak znenávideli, že kašlú na pracovné povinnosti.
Kolíkovej demisia je však v poriadku. Zámienku Matovičovi, aby sa betónoval vo funkcii, by daroval iba ten, kto nevidí za prvý roh, eventuálne halucinuje o menšinovej vláde. Tvrdiť, že to je prípad Remišovej, sa nechce, avšak vysoko pofidérne je jej vyhlásenie, že s krokom Kolíkovej sa nestotožňuje.
