Autor je teológ a spisovateľ
Poslankyňa Šofranko, možno ešte stále nádejná premiérka, na otázku Denníka N, čo by sa v prípade prijatia neonacistického návrhu zmeny ústavy o tradičnej rodine malo stať s deťmi homosexuálnych párov, povedala, že táto otázka si vyžaduje „odbornú diskusiu“.
Nemá každý to šťastie byť Borisom Kollárom Čítajte Homosexuáli majú svoje deti
Predstavme si odbornú diskusiu na tému odnímanie detí homosexuálnym rodičom. V Postoji to totiž možno nechápu, ale homosexuálni rodičia majú aj svoje biologické deti, ktoré neuniesli ako dve karikatúry gejov z apokalyptickej kampane Chromíkovej Aliancie za rodinu, ani si ich nekúpili na internete a ani ich nedali vyrobiť z látok obsiahnutých vo vakcíne proti covidu, ako to šírili vybrané „kresťanské kruhy“.
Nepadli v zrnku saharského piesku, ktorý dali pred pár rokmi testovať biochemici z neonacistickej Kotlebovej strany, v čase, keď ešte nenosili po záhrade oblečenie zo skanzenu pracovného odevu prvej vlny záchranárov v Černobyle.
Ani im ich nepredali židia, ktorí ich už nepotrebovali na obetu chrumkať s macesom v low carb dipe z kresťanskej krvi, ako ešte celkom donedávna verili a kázali vybraní ľudácki kňazi a ani ich nesplodili počas sabatu na čistinke nad Krupinou, kde vybrané kresťanské skupiny obyvateľstva upálili posledné bosorky na slovenskom území.
Sú to ich vlastné detí, majú ich zapísané v občianskom, na matrike a je to príbeh miliónov detí homosexuálnych párov, ktoré nechovajú svoje deti v pivniciach, nezneužívajú ich, ako to robilo viac ako dvesto kňazov a zamestnancov diecézy v Kolíne, nestalo sa im to, čo sa stalo klérom zneužívaným deťom v Austrálii, ani držaným deťom v írskych kláštoroch.
V akých hodnotových otázkach?
Šofrankovej bludná odpoveď nesúvisí s jej „mediálnym tréningom“, nebola zaskočená „novinárskou otázkou“ a nikto jej odpoveď „nevytrhol z kontextu, pani redaktorka“.
